Stretol som sa s Michaelom Eavisom. Už druhýkrát. Prvý raz na jeho festivale v Glastonbury, znenazdajky pri mne zastavil traktor a z neho vystúpil profesor Mládek z Prírodovedeckej fakulty, samozrejme nie naozaj, bol to Michael, tvorca vzorca najzaujímavejšieho festivalu na svete, ktorý nosí rovnaký „polovous“ ako spomínaný profesor, od ktorého to údajne prevzal aj Vilo Klimáček (brada bez fúzov, čiže spojler).

Viem to. Opozícia nie je celkom opozíciou. Dokázala veci, aké sa mimovládnym stranám nemajú ako podariť. Aspoň podľa vyhlásení premiéra. Je jasné, že 99 % činnosti zdanlivo vykonávanej vládou riadi opozícia, potom to tak aj vyzerá a zmanipulovaní novinári píšu nespravodlivo proti múdrej vláde.

Tichá noc. Pekná pieseň. So zaujímavým životom. Zachovajme si autentický pohľad na minulý režim. Tichú noc nezakázal a mohli sme ju počuť aj na verejnosti. Iba zabil jej podstatu, pretextoval ju.

Do you know what you want? Spýtala sa čašníčka v krčme v New Yorku. Mám rád americký prízvuk v angličtine. Mám s ním pekné zážitky. Tá čašníčka vravela svoju frázu tisícikrát za deň, usmievala sa pritom, a tak to pekne zhltla, že som hneď neporozumel. Otázku zopakovala. Opäť zľahka a šarmantne, ja som pochopil a odpovedal som: Which Ivan?

Chór vážskych muzikantov. CHVM. Magická značka. Keď som bol malý, mal som odznak s ich menom. Opatroval som ho ako poklad. Ešte väčším pokladom boli dve kazety, ktoré mi dal brat Marián a ktoré zmenili môj pohľad na hudbu.

Obhájime národnoštátne záujmy. Slogan, s ktorým ide do volieb Marek Maďarič, minister kultúry Slovenskej republiky.

Na prvé počutie sa to zdá neuveriteľné, no keď sa nad tým zamyslíte, uznáte, že to asi bude tak: skupina Hex má dvadsať rokov. Oslava okrúhlych narodenín sa konala na Zimnom Žákovic Open v bratislavskom PKO.

Hudobné kluby sú fascinujúce miesta. Niekedy netuším, čo vedie ľudí k tomu, aby sa pozerali na zopár jedincov a jedinkýň (slovo jedinec zatiaľ nemá ženskú verziu, myslím si, že je najvyšší čas ju zaviesť), ktorí vyludzujú rôzne tóny a do toho spievajú o láske a sem-tam aj o niečom inom.

Štrnásty ročník Bažant Pohody sa začal tam, kde sa pred rokom skončil jeho predchodca. Spomienkou.

Furt niečo strácam. Mám vďaka tomu stále aktuálnu fotku v občianskom, nie ako môj otec, ktorého podobizeň z mladosti som si vždy so záujmom prezeral.