Médiá i politická verejnosť sledujú tvorbu novej Európskej komisie. V réžii Junckera a bruselského parlamentu beží šachovanie, testovanie síl a opatrné poťahovanie figúrami.

Energetika je najstrategickejšie odvetvie hospodárstva, keďže úzka skupina dominantných hráčov môže napriek pokusom o liberalizáciu ovplyvňovať život v štáte.

Anexia ministerstva pôdohospodárstva a podriadených inštitúcií rodinou a rodákmi ministra Jahnátka je čo do rozsahu a iných zvláštností (všetci jedna dedina) úplná bizarnosť. Tento úkaz sa však dá aj zovšeobecniť: rodinkárstvo nielen v užšom význame dynastických nominácií či zamestnávania širšieho príbuzenstva, ale najmä v zmysle budovania sociálnych a klientskych sietí je už súčasťou DNA slovenského verejného sektora.

Základná pochybnosť o bločkovej lotérii, ktorá sa v minulom týždni prihlásila prvými registráciami, spočíva vo fakte, že mimo Taiwanu a Malty sa pokladničné doklady nežrebujú nikde na svete. Keby experiment mal spôsobilosť zvyšovať výnosy DPH, neujal by sa už dávno inde?

Keď Enel pred časom ohlásil, že na dostavbu Mochoviec bude potrebovať ďalších 700 miliónov eur, Robert Fico – v marketingovej maske spravodlivého hnevu – obratom kontroval, že „keby to bolo možné, tak Talianom Mochovce hneď vezmem“. Namiesto toho uzavrela vláda s Enelom memorandum, ktoré so 700 miliónmi extra nákladov počíta.

Októbrové predčasné voľby otrasú politickou scénou suseda viac než ktorékoľvek predošlé. Muselo by prísť k sérii zvratov v cieľovej rovinke kampane, aby sa prognózy politológa Balíka o „výraznom prelome v ponovembrovom období“ a mnohé podobné, čo zahlcujú médiá, ocitli na vode.

Súčasnosť by bola veselšia, keby každý škandál niesol také jasné poučenie, ako vládna kúpa „matky“ SPP. Znie: Ak chcete okradnúť štát, pri výstupe z počítača skontrolujte vládny dokument a jeho vlastnosti.

Zrútenie českej pravice vyzerá na kópiu slovenskej predlohy: Pád vlády na bizarnej a zbytočnej kauze, útek vpred do prehratých predčasných volieb, atomizácia, renomé korupčného a klientelistického bratstva, zúfalé hľadanie lídra (ODS). Napriek mnohým podobnostiam sú zaujímavejšie či poučnejšie rozdiely.

Zákony o volebnej kampani a podmienkach výkonu volebného práva, ktoré predložilo ministerstvo vnútra a schválila vláda, potvrdzujú povesť Kaliňáka ako strelca od boku. Podobne ako verejné obstarávanie či reforma ESO – tiež z jeho dielne – aj táto legislatíva je nedorobok, polotovar, ktorej ambíciou nie je prijatie v danej podobe, ale testovanie prostredia a reakcií.

Do malátnej ospalosti na slovenskej pravici vpadli koncom mája udalosti, ktoré do tohto umierania vnášajú nový život.