Náboženstvo a politika: ich vzťah sa môže prejavovať rôzne. Ako pokojné spolužitie, inokedy rozvodové hádky či tichá domácnosť. A v tichých domácnostiach, ako je známe, hrozia ničivé výbuchy. Pozrime sa teda na pôvod, vývoj a niektoré rozmery tohto neľahkého vzťahu.

Náš verejný priestor je plný slov, ktoré používame bežne a automaticky, nie však vždy presne ani správne. Jasnosť vo vyjadrovaní prospieva jasnosti v myslení. A jasné myslenie potrebujeme aj na to, aby sme vedeli čeliť extrémnym ideológiám, pseudovede, nepriateľom slobody, mieru či spravodlivosti, ktorým náš pojmový zmätok hrá do karát. Aby sme k tomuto zmätku sami neprispievali, osvetlíme si niektoré z obľúbených termínov aj obľúbené omyly v ich používaní. Pokračujeme v našej terminologickej rubrike.

Máme tu ďalšie slovo s významom nanajvýš závažným, ktorý však býva rozrieďovaný a jeho porozumenie sťažuje nadužívanie a zneužívanie.

Zase sa s novým dôrazom a v aktuálnych súvislostiach hovorí o kríze demokracie, o polarizácii spoločnosti, o politických sporoch, ktoré poznamenávajú aj osobné a rodinné vzťahy. A keby ten problém bol len náš, domáci! Ide však o problém, ktorý má význam v globálnych súvislostiach.

Nemôžem si pomôcť: správanie demokratického protificovského „frontu“, t.j. bývalej vládnej koalície v tomto volebnom období vrátane jej dnešného vládneho torza plus niektorých mimoparlamentných subjektov je pre mňa v istých ohľadoch záhadou. Prečo sa opakovane správajú, akoby chceli Ficovi a jeho prípadným spojencom robiť radosť a z nás ostatných robiť blbcov?

Nové kolo nadväzovania spolupráce medzi Čínou a Ruskom sa dalo v dnešnej situácii očakávať. Avšak potriasanie rúk, objatia a frázy o priateľstve ešte nehovoria dosť o konkrétnych podobách politiky, ku ktorej môžu viesť.

Pri výročí Sviečkovej manifestácie v Bratislave 25. marca 1988 sa vracia spomienka na obdobie, ktoré vyvrcholilo pádom normalizačného režimu v Československu roku 1989. V súvislosti s týmito udalosťami sa zvykne hovoriť o prebudení občianskej spoločnosti. Prebudenie však bolo v istom zmysle začiatkom nového stvorenia. Občianska spoločnosť totiž za starého režimu neexistovala.

Tak, Ficov Smer znova vedie. Hlas by mohol v tejto chvíli môže dostať striebro, aj keď nevedno za aký konkrétny príspevok a k čomu. Zo strán, ktoré by (snáď, do času či do ďalších predčasných volieb?) mohli tvoriť nejakú „hrádzu“ proti eventuálnej koalícii Smeru a krajnej pravice, balansujú momentálne tri na pokraji zvoliteľnosti (KDH, SaS, Demokrati).

Občas nenachádzame slová. Napríklad vtedy, keď narazíme na niečo nevýslovne pohoršujúce, strašné alebo totálne neznáme. No stáva sa, že strácame schopnosť pomenovávať, komunikovať, vysvetľovať, konverzovať aj tam, kde sme to predtým dokázali.

Prezidentka vyhlásila, že si nevie predstaviť, že by podpísala Matovičov návrh finančnej odmeny za účasť vo voľbách. Matovič odpovedal s kultivovanosťou a taktom sebe vlastnými, že návrh zjavne „nie je súčasťou jej mentálneho sveta“. Chvalabohu, dodávam.