Je 25. október 1956. V Maďarsku vrcholí protiboľševické povstanie. Krajina márne žiada Západ o aspoň morálnu podporu. Jalta je Jalta, Teherán je Teherán a dohody sú dohody. Povstalci odstraňujú z verejných budov červené hviezdy a čelia sovietskej vojenskej presile. Major Akopjan z okupačnej armády sa pridáva so svojimi vojakmi k tým dobrým. Dáva si dole zo svojej uniformy červenú hviezdu. Zrádza ako vojak, stáva sa Človekom. O dva týždne zomiera guľkou bývalých vlastných. Hrdina Akopjan bol Armén.

Generáli odovzdali moc civilnej vláde, Aun Schan Su Ťij je od mája v parlamente. Už sme takmer demokratickí, kričia politickí predstavitelia Mjanmarska do sveta. Dokonca aj vízovú politiku pred pár týždňami uvoľnili. Tak kde je problém?

Tento štvrtok bude na televíznej Dvojke verejnoprávnej RTVS odvysielaný prvý zo siedmich dokumentov série Konzervy času. Stojí za to pozrieť si všetkých sedem.

Asi málokto na svete bol taký nesúci stať sa popkultúrnou ikonou doznievajúcich 60. rokov, ako Neil Alden Armstrong. A zároveň asi málokto bol súcejší na úlohu, ktorej sa mu dostalo – veliť prvej výprave na Mesiac.

John Cage patrí k nemnohým osobnostiam moderného umenia, bez ktorých by bol svet iným – nielen hudobný či umelecký svet, ale svet, ktorý zakúšame každým dňom... Svojimi otvorenými a nekonvenčnými postojmi ovplyvnil generácie umelcov po celom svete.

Celý svet prekvapilo nielen meno nového pápeža, ale aj jeho prvé dni v úrade. Bude to iný pápež ako Benedikt XVI.

Koncom roku 1912 sa v Antarktíde odohrala jedna z krutých polárnych drám. Douglas Mawson a Xavier Mertz zápasili ďaleko od základne o holý život. Zápasili spolu, ale aj proti sebe. Mertz sa občas v záchvatoch šialenstva pokúšal zničiť ich spoločný stan, Mawson sa mu v tom pokúšal zabrániť.

Po tom, ako „spojenecké“ vojská na čele so Sovietmi ukončili streľbou do civilov Pražskú jar v auguste 1968, a československí komunisti zverejnili Poučenie z krízového vývoja, slovo normalizácia vstúpilo do nášho života. Prišlo „zhora“ aj s výkladom. V skutočnosti išlo o návrat ku komunistickej všednodennosti – šedivej, papalášskej, udávačskej, lokajskej, nivelizovanej, nedostatkovej, presiaknutej strachom o drobné profity pod kuratelou jedinej strany a ideológie.

Dominik Tatarka (14. 3. 1913 – 10. 5. 1989) patrí do základného kánonu slovenskej literatúry a kultúry dvadsiateho storočia. Toto suché konštatovanie je síce pravdivé, ale neobsažné, lebo nehovorí nič o skutočných významoch jeho diela. Len o kúsok ďalej sa dostaneme konštatovaním, že bol prozaikom, výtvarným esejistom, autorom koncepcie kultúry ako obcovania, predstavy ľudského spoločenstva ako augustínovskej Obce božej a že bol demýtizátor a zároveň tvorca nových mýtov, autor, ktorý postavil proti démonovi súhlasu démona pochybností, ale aj démona pátosu.

Myšlienka zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vzbudila na začiatku vlnu nadšenia na oboch brehoch Atlantiku. No pri bližšom pohľade zaznievajú aj legitímne námietky či pochybnosti. A neprichádzajú iba zľava.