Prvých desať rokov sme o úrade ombudsmana nepočuli, no s nástupom tejto bývalej sudkyne sa veľa zmenilo. Predložila mimoriadnu správu o porušovaní ľudských práv, je v ostrom spore s ministerstvom vnútra a nalieha, aby štát okamžite riešil vzdelávanie rómskych detí. Jana Dubovcová.

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

Niežeby nasledujúce živočíchy nemohli žiť aj inde v byte, ale pre úplnosť sme ich zaradili do samostatného dielu bytového safari.

Ústavný súd rozhodol, že práva dvoch ľudí zo skupiny Piťovcov boli porušené, a potom vyriekol, že aj v kauze Duckého zmeniek prišlo k porušeniu práva. A kto začal protestovať? Štefan Harabin!

Po okupácii odišiel do Izraela, po roku sa však vrátil. Po podpise Charty 77 emigroval druhýkrát: dnes žije Gabriel Levický v New Yorku, kde sa živí ako turistický sprievodca a píše básne.

Star Trek: Do temnoty, dvanásty veľký celovečerný Star Trek, nakrútený primárne pre kiná, sa od 6. júna premieta aj u nás. Kultúrna inštitúcia, ktorej je dôstojným reprezentantom, ho vo všetkom presahuje, ale tak je to správne. Lebo Star Trek, dámy a páni, Star Trek je grál.

Keď hovoríme o štáte, bežne ho stotožňujeme s vládou. Štát je však výrazom usporiadania spoločnosti, jej verejného spravovania, vnútorného členenia územia a jeho infraštruktúry, vonkajších hraníc a miery štátnej suverenity. Základná architektúra štátu je aj odpoveďou na otázku, aká má byť vnútorná deľba politickej moci a rozdelenie politickej, finančnej a justičnej moci. Spor o architektúru štátu a jeho inštitúcií má zásadnú povahu.

Mohol by to byť zaujímavý filmový scenár. Hlavný hrdina je pekný mladý muž, slušný, veriaci a k tomu ešte aj slávny. Po prudkom lete nahor však prichádza strmý pád. Aj katarzia?

Celé storočia sa objavujú dve veľké predstavy slobody. Prvá predstava, možno ju nazvať „epická“, je sloboda, ako ju chápal Hegel alebo Marx: je to sloboda spasiteľov a revolucionárov.