Minister národnej obrany Poľska Władysław Kosiniak-Kamysza vyzdvihol slovenské výrobné kapacity a možnosti výroby predovšetkým veľkokalibrovej munície.

Keď pred troma rokmi, v stredu 10. novembra 2021, odišiel Miro Žbirka, uvedomili sme si, ako magicky dokázal spojiť takmer celú spoločnosť. Anglický gentleman, talentovaný skladateľ s otvorenou mysľou zanechal nezameniteľnú stopu na českej a slovenskej hudobnej scéne a svoju stopu v jeho hudbe zanechala Bratislava, ktorá bola jeho rodným mestom.

Postkomunistické krajiny by mali byť na policajné násilie mimoriadne citlivé. Majú totiž vo svojich dejinách dekády, počas ktorých štátna moc používala poriadkové zložky ako zbraň proti vlastným občanom.

Dostal som nové číslo svojho obľúbeného časopisu DownBeat. Na obálke je veľká fotografia Jacoba Colliera, ktorý má zasa turné po susedných štátoch.

Minulý týždeň sme si pripomenuli 35. výročie Nežnej revolúcie. So svojou totalitnou minulosťou z doby komunizmu sa však stále nevieme vyrovnať, a to ani právne. Ako to, že v susednej Českej republike áno?

Je v ponuke každej dobrej indickej reštaurácie ako chutná príloha k omáčkovým duseným prívarkom, a to dokonca v niekoľkých variantoch. Kto ho nepozná, mal by ho ochutnať, pretože potom si ho už bude pýtať zakaždým. Mastný posúch menom naan.

V Košiciach zomrel po bitke od policajta človek. Minister vnútra hovorí o individuálnom zlyhaní, ale ide tu o systémový problém, na ktorý dávnejšie upozorňoval aj ombudsman. Čo je to s políciou? Pozvanie pod lampu prijal bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Polícia v demokratických krajinách pomáha a chráni. V autokraciách je slúžkou moci. Nedávno nami otriasla vražda neagresívneho človeka bez domova policajtom. Bolo to zlyhanie jednotlivca alebo systémová chyba? Budeme sa báť „príslušníkov“ úplne bez príčiny ako za bývalého režimu?

Čakajú nás ešte ťažké časy. Ale slobodná kultúra nakoniec zvíťazí. S Brančim Kováčom, známym pod umeleckým menom Vec, sme sa rozprávali o politickej situácii na Slovensku. A tiež o jeho novom albume, ľudovkách, Martine Šimkovičovej či Rytmusovi.

Už viackrát, a v týchto dňoch novembrových spomienok nadovšetko, som sa pristihol pri tom, že míňam nadmieru energie na prinútenie sa k optimizmu, na „vyžmýkanie“ posledných zvyškov viery v možnosť nejakej zmeny k lepšiemu. Nie zázračného skoku do svetlého zajtrajška. Stačilo by, keby sa prelomil ten bludný kruh prehlbujúceho sa úpadku.