Politika Ficovej vládnej koalície je založená na kriminalizácii občianskej spoločnosti a politických oponentov. Používa pritom metódy, dobre známe z čias stalinského režimu, vychádzajúce z toho, že je dovolené „zakrútiť krkom demokracii“ antidemokratickými spôsobmi, prekračujúcimi rámce demokratického ústavného poriadku.

Jedným z ľudí, vďaka ktorým som prihliadala k rôznym príbehom a ktorí ma vystríhali pred zovšeobecňovaním, je bývalý kolega mojej mamy práve z ústavu na Mokrohájskej Viliam Gyurke. Toto sú jeho slová.

Minulý rok mal premiéru slovenský film Profesionálny rodič, najskôr v Čile, potom v Indonézii, u nás sa dal vidieť na filmovom festivale Cinematik. Rozpútal diskusiu o povahe „profirodičovstva“, potrebnú, podnetnú, ale nie vždy chápavú. A vrátil ma aj do (mojej) minulosti.

Zmietame sa v každodennosti, často osamelí, pokúšame sa vyplniť prázdno v duši, unikáme do toho, čo nás ničí. Robíme veci, ktoré sa nám priečia, pre chvíľku úľavy. A hľadáme cestu ako z toho von. Cestu k uzdraveniu duše, k spokojnosti, k slobode.

Holandské vzdelávanie patrí k jedným z najlepších školských systémov na svete. Piaty rok v Holandsku študuje i Terézia Vagačová, dokončuje druhé magisterské štúdium v odbore psychológia, vzdelávanie a štúdium detí. To, čo získala štúdiom a vôbec pobytom mimo Slovenska, chce priniesť naspäť.

Vysoká staroba. Vek, ktorý už nie je „len číslo“. Vek, v ktorom sú seniori odkázaní na pomoc druhých. Je dôležité, akí ľudia sú v tejto životnej etape s nimi. Jednou z tých, ktorí takýchto seniorov sprevádzajú, je Patrícia Jarjabková, toho času už tiež dôchodkyňa.

V redakcii sme si položili otázky, ktorými sa chceme dostať k podstate diania okolo nás a v nás. Skúste si ich položiť s nami a skúste sa inšpirovať odpoveďami 9 ľudí.

Slovensko zažíva svoj cyklus boja slobody s neslobodou, teraz k nemu pribudli aj ťarchy v okolitom svete. Ako nerezignovať na dobro a budúcnosť? Cez budovanie komunít? Inšpirácia je v minulosti, ale aj za Atlantikom.

Sú medzi nami. Zdravotne postihnutí, zdravotne znevýhodnení, akokoľvek ich voláme, stále je to o tom, ako ich vnímame. Sme v prístupe k nim lepší ako naši predkovia?

Rozmýšľam, snažím sa pospomínať si, preciťovať, čo všetko som mala možnosť zažiť v Martinovej blízkosti. Veľmi intenzívne sme sa stretávali a spolupracovali najmä v období, keď bola mojím prvým naozajstným, v podstate aj jediným pracoviskom a zároveň druhým domovom Nadácia Milana Šimečku.