Počet obetí nenávistných prejavov neustále narastá, ich obrancov ale nie. Po septembrových voľbách sa môže situácia ešte zhoršiť. Nová iniciatíva Zastavme nenávisť preto prichádza práve včas.

Legitimizovať extrémistov spoluprácou je podľa mimovládnych organizácii zlyhaním základných demokratických hodnôt a princípov.

Situácia sa dva mesiace po vražde dvoch mladých ľudí z LGBTI+ komunity na Zámockej ulici v mnohom zmenila len veľmi málo. Uviedol to dnes v tlačovom vyhlásení majiteľ podniku Tepláreň Roman Samotný. Dodal, že útoky na ľudí z tejto komunity sa stále opakujú.

Hlavnými zložkami LGBTI turizmu je samotná LGBTI „friendly“ destinácia, ubytovanie a atrakcie, ktoré chcú prilákať LGBTI turistov. Ako sme na tom my? V čom sa naša ponuka líši od najobľúbenejších LGBTI destinácií akými sú z európskych miest napríklad Londýn, Amsterdam či Berlín? Ako by náš cestovný ruch mohol získať viac „ružových eur“, ktoré LGBTI turizmus prináša?

Cenu za pozitívne zviditeľnenie získala preživšia útoku na Zámockej ulici Radka Trokšiarová, a to za občiansku statočnosť a prejav odolnosti po útoku.

Existujú racionálne dôvody strachu z rodovej „ideológie“?

Inakosť spája. Tak znel slogan 17. ročníka Filmového festivalu inakosti (FFi), ktorý sa snažil verejnosti ukázať, že odlišnosť nie je niečo zlé, ale naopak obohacujúce. „Rešpektovanie a chránenie inakosti alebo rôznych menším je prejavom modernej spoločnosti. Ak ňou chceme byť, tak by to malo byť samozrejmosťou,“ hovorí Richard Stanke, jeden z patrónov podujatia.

V jednom z mojich posledných rozhovorov pre médiá som povedala, že najväčšou a reálnou poistkou ochrany ľudských práv je Európska únia, medzinárodné spoločenstvo, európske a medzinárodné dohovory, ku ktorým sme pristúpili. A ukázalo sa tak aj tento týždeň.

Tento článok vznikol 17. mája – na Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii, a tak bude aj o tejto téme, tradične ale nevynechám ani aktuálnu politickú situáciu.

Zdá sa, že do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta. Zo 150 tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku žije v Bratislave takmer jedna tretina. Pre Bratislavu to dnes už znamená, že desať percent jej obyvateľov sú ľudia z cudziny. V predchádzajúcej epizóde sme podrobnejšie prebrali, či zákon ráta zákon aj s cudzincami, že by mohli potrebovať pomoc v nejakej životnej situácii? Aké kompetencie v sociálnej oblasti, ktoré by sa mohli týkať aj cudzincov, má samospráva? O pestrosti, ktorú cudzinci prinášajú do mesta svojou inakosťou, odlišnou kultúrou a jazykom, ale aj o pestrosti situácií, s ktorými sa už dnes samosprávy stretávajú v úradnom styku s cudzincami sa v tejto epizóde Migračného kompasu rozprávame s vedúcou odboru sociálnych vecí miestneho úradu Bratislava Ružinov a zakladateľkou iniciatívy ENJOY Slovakia, Henrietou Válkovou.