Roky sme sa učili, že deň, keIJ skončila 2. svetová vojna, bol dňom oslobodenia Červenou armádou. Stali sme sa však dobytým územím za železnou oponou, ktoré sa na 44 rokov stalo sovietskou kolóniou.

Pápež František odišiel z tohto sveta, v ktorom vidíme Boha ako matný obraz v zrkadle, tam, kde „uvidíme tvárou v tvár“. Hovoríme o tom, čo zanecháva pre Cirkev a tento rozorvaný svet. Aj o perspektívach nás všetkých.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Nesloboda nie je naveky, práve naopak, nesloboda je vnútorne nestabilný systém. Aby však padol, obhajcovia slobody musia rešpektovať realitu a nájsť odvahu k autentickosti. Dokážu to?

Proti tejto iniciatíve sa postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.

Na Slovensku sa roky riešia základné otázky – nekradnúť, neklamať, neunášať a nevraždiť. A nepatriť do neslobodného ruského sveta. Zrazu však bojujeme o ešte základnejšie pravdy: Zem nie je plochá, očkovanie pomáha. Čo sa to deje? Pod lampou je sociológ Michal Vašečka.

Môžeme sa právom sťažovať na domáce pomery, no niečo znepokojivé sa deje aj s ostatným svetom. Aj v demokraciách zaznievajú z najvyšších pozícií prejavy militantnej iracionality. Vydržia to zastupiteľské inštitúcie? Vydržíme to my?

Maďarsko a Slovensko odmietajú vojenskú pomoc pre Ukrajinu na úrovni Európskej únie, pretože to podľa nich predlžuje viac ako tri roky trvajúcu vojnu.

Populistov je možné poraziť, to v roku 2023 ukázalo víťazstvo poľskej opozície nad PiS. Ale vláde padá popularita, prečo? Poľsko je pred prezidentskými voľbami na križovatke, hovorí politológ Aleks Szczerbiak z University of Sussex.