Na hodinách odpočítavajúcich vojenský útok na Irán je podľa amerického magazínu Atlantic o desať minút dvanásť. Panel expertov, ktorých časopis oslovil, tiež vyslovil názor, že šanca izraelského preventívneho útoku na Irán je 48 percent.

Najnovšia správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) len potvrdila to, čo omieľajú niektoré spravodajské služby aj experti z akademického prostredia už roky rokúce. Irán, hoci to verejne odmieta, pracuje na jadrovej zbrani a jej sfunkčnenie môže byť dosť blízko.

Týmto názvom svetové spravodajské agentúry opisovali vzburu Izraelčanov proti neustále sa zvyšujúcej cene obľúbeného výrobku. Pre ľudí zo zahraničia to vyzerá ako bizarná revolta rozmaznaných občanov jedného z mála fungujúcich štátov v regióne. Ale v skutočnosti ide o viac.

Hrozná zlosť sa strhla, keď raz bývalý americký prezident Bill Clinton vyhlásil, že Izraelčania z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, označovaní zjednodušujúco ako Rusi, sú prekážkou mieru s Palestínčanmi. Clinton k brzdám mieru pridal ešte aj osadníkov, ale tí neboli ani zďaleka takí nahnevaní ako Rusi.

Pre Obamovu politiku na Blízkom východe je signifikantné, že zásadný prejav (tak ho médiám podsúvali jeho ľudia) o takzvanej arabskej jari predniesol, keď je v celom regióne už načisto letné počasie. Pol roka po tom, čo sa celý región začal otriasať, ako nikdy predtým, a pol roka po tom, čo sa komentátori spamätali a začali hovoriť o dopadoch arabskej nespokojnosti, prišiel prezident s víziami.

Americkí prezidenti pravidelne – a naivne – vstupujú do rieky s názvom izraelsko-palestínsky mierový proces. Posledných takmer štyridsať rokov si každý z nich myslí, že to vyrieši. Zaiste, posuny nastali.

Skoro vždy, keď Izraelčania sledujú ekonomické spravodajstvo o rastúcich cenách ropy a o ďalšej revolúcii v arabskom svete, ktorá nimi môže ešte viac zamávať, spomenú si na premiérku Goldu Meirovú. Cynická dáma sa preslávila vetou, že Mojžišovi trvala cesta z Egypta do zasľúbenej zeme preto až 40 rokov, lebo hľadal jedinú krajinu v celom regióne, čo nemá ropu. A našiel Izrael.

Čísla izraelskej ekonomiky sú v porovnaní so západným svetom aj Spojenými štátmi skvelé. Rast hospodárstva v druhom štvrťroku takmer päť percent, nezamestnanosť pod sedem.

Jedným z posledných ľudí, ktorým Husní Mubarak volal ešte ako prezident Egypta, bol izraelský politik Benjamin Ben Eliezer. Mohol s ním hovoriť po arabsky. Ben Eliezer, prezývaný Fuad, sa narodil v Iraku.

Nadia nedávno pozerala v televízii reportáž, ako teroristi zmasakrovali kresťanov v jednom z bagdadských kostolov, a dostala strach. Čo keď sa to stane aj v Betleheme? Odvtedy v kostole nebola. Predtým chodila každú nedeľu a vo sviatok. Ani nevie, či pôjde na tradičnú polnočnú.