Začalo sa to pred 50 rokmi a nebyť covidu, tento rok by sme oslavovali 50. narodeniny podujatia, ktoré je nielenže dôležitým špendlíkom na festivalovej mape jazzovej Európy, ale mnohým nám pomáhal postaviť základy nášho „duševného domu“. A v časoch najšedivejšej normalizácie nám otváral dvere k slobode. Lebo jazz a žánre okolo neho – to je sloboda.

Luhačovice sú malebné mestečko a skvelá voľba na výlet, na ktorom si chcete dobre oddýchnuť – bez ohľadu na to, či vyhľadávate kúpeľné procedúry alebo sa im skôr vyhýbate. Ja nie som veľký „švihák lázeňský“, ale mám rád pekné mestečká a architektúru. A práve tu, v Luhačoviciach, zanechal veľmi výraznú stopu jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, Dušan Jurkovič.

„Duní Dunaj a luna za lunou sa valí,“ básnil Samo Chalupka a aj keď je človek oboznámený s tým, že luna v tomto prípade znamená vlna, niekedy som rozmýšľal, akú rieku to myslel, alebo aký osvietenecký drink si to Samo dal, lebo Dunaj spravidla neduní a vlny tiež nebývajú nejaké typu cunami. Ale dnes to bolo presne tak.

Roger Waters mal narodeniny a mne sa Facebook zmenil na Watersbook. Ten starý muž so zlým pohľadom ma zaplavil zo všetkých strán a nebolo pred ním úniku. Akoby toto bolo to najdôležitejšie čo sa stalo vo svete za posledné mesiace: Že Waters sa dožil 81 rokov. Môžem si za to sám a je to dosť hrozivý príbeh. A nie kvôli jednému pomýlenému hudobníkovi.

Asi neexistuje slovenskejšie meno ako Mária Slováková. A pritom jeho nositeľka je žena, pre ktorú je domovom celý svet. Mária je človek, pre ktorého akoby nebolo problémom nič. Keď však spoznáte príbeh tejto výtvarníčky a poetky, nájdete v ňom poučenie, že šťastie žičí pripraveným, aj keď sa človek nenarodil práve pod šťastnou hviezdou.

Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Pred dvadsiatimi rokmi vydal Carl Honoré knihu Chvála pomalosti, ktorá vyvracia zmysluplnosť kultu rýchlosti a stala sa svetovým bestsellerom. Medzitým sa udialo všeličo, vznikli sociálne médiá, prišiel covid, ale autor tvrdí, že to nič zásadné v rámci tejto témy nezmenilo a pre nedávne slovenské vydanie vo vydavateľstve Premedia napísal len nový predhovor. Stretol som sa s ním v rámci jeho slovenského promo turné.

Je to 55 rokov, čo na zelenú lúku pri neznámom mestečku Bethel 65 km od New Yorku prišlo pol milióna ľudí, aby oslávili „tri dni mieru a hudby“. Woodstock bola úplne šialená akcia štyroch poloamatérov, ktorá mohla stroskotať v podstate kedykoľvek, ale osud to tak chcel, že to nakoniec dopadlo dobre. Nielen dobre. Woodstock sa stal ikonou, symbolom doby.

Objavom tohoročných olympijských hier je nepochybne 51-ročný turecký strelec Yusuf Dikeç. Jeho podobizeň sa v rôznych mémoch dostala aj k cieľovej skupine, ktorá nevie, že existuje disciplína streľba zo vzduchovej pištole na 10 metrov, dokonca aj k takmer úplným športovým ignorantom.

Flach uviedla, že súčasné vedenie realizuje opatrenia na nápravu uvedených pochybení.