Keď hrali v roku 2022 na Pohode, bol to pre mňa jeden z vrcholov festivalu. Dve dvadsaťročné dievčatá – speváčka, basgitaristka/gitaristka plus bubeník to rozpálili tak, že zrazu vyfučali všetky vekové, vkusové a neviem aké rozdiely. Koncentrovaná radosť a profesionalita. A ešte na tom pódiu aj fantasticky vyzerali. Ony sa preň priam narodili. Oveľa neskôr som sa dozvedel, že to bolo ich prvé riadne vystúpenie.

Dňa 16. marca nahrala skupina Preßburger Klezmer Band v Dome kultúry Devín svoj koncertný album s účasťou publika v zostave rozšírenej o dychovú sekciu – ako Preßburger Klezmer Big Band. Presne v ten istý deň pred 30 rokmi hrali svoj prvý koncert a nenápadne začali impozantnú kariéru kapely minimálne európskeho významu.

Aj dnes sa odohrajú protesty, ktorých hlavná spoločná myšlienka je, že Slovensko patrí do Európy a nie na východ a samozrejme aj proti prešľapom Ficovej vlády.

Veľa radosti! To bola obľúbená gratulácia nášho nezabudnuteľného kolegu Juraja Kušnierika a mnohí sme ju začali používať tiež. Lebo keď zaželáš človeku radosť a on ju má, je nejako samo sebou, že je asi aj zdravý, lebo chorí ľudia veľa radosti nezažívajú. A radosť zahŕňa aj to nudné „všetko najlepšie“, lebo keď veci fungujú tak, ako majú, teda najlepšie, človek má radosť. Inokedy asi až tak nie.

Pred rokmi na mňa jeho statusy z prostredia krčmy, ktorú si s parťákom prenajali, aby revitalizovali lokálny alkoholický biotop, zapôsobili ako zjavenie. Veľmi som chcel, aby vyšli knižne, a želanie bolo vyslyšané. Útla knižka Milo Nemilo je mimoriadna. Nikoho nešetrí, ale má hlboké pochopenie pre prostredie nasiaknuté tisíckami cigariet, pív a borovičiek a hlavne postavy a postavičky, ktoré ho zaľudňujú. Janáč toto prostredie opisuje bez ilúzií, ale chápavo. V tom sa podobá skôr na Bohumila Hrabala ako na Charlesa Bukowského, ku ktorému ho zvyknú prirovnávať.

Včera večer uverejnila analytická jednotka, o.z. KAPA 12, presné dáta a analýzu piatkových protestov.

Zo Slovenska pochádza jazzový gitarový poklad, ktorý dosiahol na najvyššiu „policu“ vo svojej brandži. Nemá ešte tridsať, a už ho poznajú na celom svete a spolupracoval s tými najväčšími. Dnes večer vystúpi v Bratislave.

Tohoročné ceny Radio Heads Awards boli trochu iné ako predošlé. Napríklad rozhádali aj ľudí, ktorí sa považovali za súčasť rovnakej bubliny. A priniesli aj konšpirácie.

Keď sa dočasný riaditeľ dozvedel, že skupina výtvarníkov chce poukázať na alarmujúcu situáciu v kultúre (predvčerom o 17:00), dal jednoducho o štvrtej galériu zavrieť.

V Stredoeurópskom dome fotografie (SEFD) v Bratislave otvorili včera výstavu Petra Stanleyho Procházku „Fero Griglák 70“. Výstava, ktorá oneskorene pripomína jubileum slovenského gitaristu, skladateľa a „rodinného striebra československej hudby“.