Košičania ma poznajú ako dlhoročného cyklistu. Môj bicykel sa objavuje v každej mojej talkshow Bez šepkára a zahral si dokonca aj v niekoľkých filmoch. Keď sa mi stratil, napísali o tom miestne noviny. A vzápätí sa našiel.

Po desaťročiach budovania komunizmu si dnes budujeme konzumizmus. Len tri malé písmenká sa vymenili v týchto kľúčových slovách označujúcich (vnucované) ideály.

Tak, a je to tu opäť. No tentoraz je to akési iné. Po dramatickom pôstnom období, aké sme tu na Slovensku už dávno nezažili, stojíme priamo pred sviatkami Veľkej noci. Všetko bude na pár dní iné, celkom iné.

Raz do roka prichádzali do Košíc sochári z celého sveta. Väčšinou traja zahraniční plus dvaja z Československa. Dôvodom bolo unikátne Sympózium v kove. Dvojmesačný pobyt zvykli začínať pätnásteho augusta.

Každý bol raz malý, hoci niekomu to zostalo doteraz. No jeho telo už aj tak nevkĺzne všade tam, kam sa svižne strčilo vtedy. Chodiac okolo metrových kríkov nechápem, ako sme v nich dokázali mať bunkre, do ktorých sa vošla celá partia.

V nedeľu doobeda zažívajú Košice inváziu poľských turistov. Veľmi sa z nich tešíme. Ich skupinky rozoznáte podľa turistických sprievodcov odetých v červenom, alebo jednoducho podľa toho, že hovoria po poľsky.

...

Nie som ktovieaký kaviarenský typ, no s veľkou chuťou som pripravil do najnovšieho vydania .týždňa tému o našich slávnych krčmách a kaviarňach, kde sa tvorili dejiny – či už tie skutočné, alebo fiktívne, literárne. Ako vždy, ostalo čosi nedopovedané.