„Modliť sa vďačne znamená mať na pamäti Boha vždy, všade a za každých okolností. Nech totiž robíte čokoľvek, mali by ste mať na pamäti Stvoriteľa všetkých vecí. Keď vidíš svetlo, nezabúdaj na toho, kto ti ho dal; keď vidíš nebo, zem, more a všetko, čo je v nich, obdivuj tieto veci a oslavuj ich Stvoriteľa; keď si obliekaš odev, uznaj, čí je to dar, a chváľ toho, kto ti vo svojej prozreteľnosti dal život. Jednoducho, ak sa všetko, čo robíte, stane pre vás príležitosťou na oslavu Boha, budete sa ustavične modliť. A takto sa bude vaša duša vždy radovať, ako to odporúča svätý Pavol.“

Emócie menia v človeku celkový pohľad na svet. Zamilovaný vidí mnohé úplne inak ako ten, komu nedávno zomrel blízky človek či prežil niečo iné smutné. Jeden má svet zaliaty jasným, hrejivým slnkom. Pre druhého je počasie chladné, ubíjajúce. Psychológovia sa zhodujú, že emócie sú dôležitou súčasťou poznania. Ak by sme stratu blízkeho človeka vnímali len kognitívne – čiže pred chvíľou tu bol a teraz tu už nie –, bol by zážitok straty nedokonalý. Priam patologický. Udalosť smrti by zostala nepochopená.

„Môj svet je interaktívny a multimediálny a prešpikovaný odkazmi. Než stihnem správu stráviť, ťahá ma to niekam ďalej, do ďalších nepreberných okien. A v nich je obsah tiež interaktívny a multimediálny a prešpikovaný odkazmi, a tiež ma volá klikať… až do úplnej zahltenosti. Už nestačím riešiť, čo je dobré a krásne a pravdivé – len sa nechávam informovať a baviť. Rýchlosť sa pustila do zápasu s hĺbkou a zvíťazila.“ Štěpán Smolen

„Základním fórem Laurela a Hardyho bylo podle mého to, že se každou zkouškou pokoušeli projít, jak nejlíp uměli. Nikdy nepřestali důveřivě smlouvat s osudem, a právě proto byli tak strašne pomilováníhodní a směšní.“​​ Kurt Vonnegut, Groteska

Posledné roky vo verejnom priestore mnohí politici i aktivisti zdôrazňovali, že to čo hovoria a robia je svedectvom evanjelia: Nešírili však ľudskú solidaritu, prijatie a porozumenie, šírili skôr odsúdenie tých čo sú iní než oni. Neprinášali povzbudenie pre spoluprácu na nových riešeniach pre ohrozený svet, prinášali skôr odsúdenie sveta. Koľkí dnes v mene boja za tradičné kresťanské hodnoty proti skazenému západu, vyjadrujú podporu Putinovej agresii? Kresťanstvo dávno nemalo takú zlú reputáciu ako má dnes. Ak hovoríme o kríze, musíme si povedať na rovinu, že v kríze je i kresťanstvo.

Rozhovor medzi nedávno obráteným na kresťanstvo a jeho neveriacim priateľom: „Tak z teba sa stal kresťan?“ „Áno.“ „Potom iste o Kristovi niečo vieš. Povedz mi: V ktorej krajine sa narodil?“ „To neviem.“ „Koľko rokov mal, keď umrel?“ „To neviem.“ „Koľko kázní predniesol?“ „To neviem.“ „To vieš naozaj veľmi málo na niekoho, kto o sebe tvrdí, že sa stal kresťanom!“

Človek je tvor dominantný. Presadiť svoju vôľu cez ostré lakte a bezpochýb dôverovať vo vlastné schopnosti sa nosí. Zachovať tvár víťaza, neporaziteľnosti sa cení. Prehra a slabosť je na smiech. Zdá sa totiž, že veľké sebavedomie akoby uľahčovalo náročnosť žitia života. Keď má človek náležité ego, tak akoby sa jednoduchšie dosahovalo to, čo si zaumieni. Avšak ako ego ostrých lakťov reaguje na neúspechu?

Viaceré osobnosti z radov evanjelikov a protestantov podpísali vyhlásenie za zrušenie amnestií. Ich stanovisko uverejňujeme v plnom znení.

Onedlho, 21. apríla, si budeme pripomínať Deň Zeme. Deň našej planéty, po ktorej chodíme a z plodov ktorej sa živíme. Asi jej nekúpime kytičku ani nepripijeme na jej zdravie. Hoci, to druhé by potrebovala. Teda, nie ten pohárik alkoholu, ale to zdravíčko. Pretože chorľavie... Nie, nechcem tu a teraz hovoriť o konkrétnych prejavoch zhoršeného stavu Zeme. Nie som klimatologička, ani lekárka a ani ekologička. To čo mám načítané si z dostupných zdrojov môže načítať ktokoľvek. A určite aj oveľa, oveľa viac. Nebudem hovoriť ani o tom čo cítim, keď otvorím večer okná na mojej izbe a chcem si vyvetrať. Chcem hovoriť o inom. O našom vzťahu k prostrediu kde žijeme. O hĺbke a podstate toho vzťahu. O tom ako súvisí s našim vzťahom k Bohu i s tým ako chápeme posolstvo Biblie.

​Byť veriaci neznamená navždy odhodiť bremeno pálčivých otázok. Niekedy to znamená vziať na seba kríž pochybností a aj s ním Ho verne nasledovať. Sila viery nie je “neotrasiteľnosti presvedčení,” ale v schopnosti uniesť aj pochybnosti, otvorené otázky, nejasnosti znášať ťažobu tajomstva - a pritom zachovať vernosť a nádej​.