Dokument Najhviezdnejšia noc popu o nahrávaní piesne a videa We Are The World je úchvatný. Je tam veľa zaujímavých epizódok. Napríklad ten moment, keď sa Stevie Wonder a Ray Charles učia spolu v Braillovom písme text pesničky, je jedinečný.

Bol som v Budapešti. Na tom, samozrejme, nie je nič mimoriadne, ale pre mňa Budapešť bola a stále je miesto, v ktorom som prežil veľa dôležitých okamihov svojho života.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Moje leto je ideálne nato, aby som si zaspomínal na staré časy. Nebyť toho, že sa snažím každý týždeň splniť svoj sľub prispievať do .týždňa, asi by som nespomínal, lebo moja životná stratégia je ísť ďalej, dopredu.

Občas sa môžem pokúsiť byť aktuálny, najmä keď žijeme v týchto turbulentných časoch, v ktorých sa naša kultúra otriasa pod prudkými údermi ťažkotonážnych zbraní jej vlastných predstaviteľov.

V předvečer 80. výročí vypuknutí Slovenského národního povstání se v Holubyho chatě na vrcholu Javoriny konalo česko-slovenské setkání k připomenutí památky profesora Rudolfa Vrby, kterému se jako jednomu z mála podařilo uprchnout z nacistického koncentračního tábora Osvětim a podat zprávu o holocaustu, a prof. MUDr. Bedřicha Placáka, který byl šéflékařem a později náčelníkem štábu partyzánské brigády operující v prostoru Bílých Karpat, ke které se R. Vrba poději rovněž připojil.

August ’68 a November ’89 sú dva historické dátumy, ktoré som prežil osobne. To je skutočnosť, ktorá ma minimálne oprávňuje hovoriť o mojich vlastných skúsenostiach, poznatkoch a zážitkoch.

„Rozhodol som sa, že zavesím svoje cestovné topánky na klinec.“ Tento oznam napísal John Mayall svojim fanúšikom na začiatku pandémie. Ale dlho to netrvalo. Len čo sa situácia trochu uvoľnila, začal opäť koncertovať a nahrávať.

Keď som minule písal o tom, čo bolo pred 90. rokmi, tak som ešte netušil, že sa budem ďalej zaoberať ešte staršími spomienkami, ktoré súvisia s jazzom. Ale náhoda mi prihrala taký materiál, ktorý jednoducho nemôžem obísť.

Tá Pohoda sa jednoducho nedá nespomenúť. To je to posledné, čo sme chceli/mohli očakávať. Vtedy, keď sa nešťastie stalo prvý raz, na to doplatil aj syn môjho priateľa.