Tento víkend bude v Bratislave rušno. Jazzáky veľmi neovplyvnia náš bežný život a, samozrejme, väčšina si ani nevšimne, že sa niečo deje, ale my, ktorí to máme už tradične zafixované ako dôležitú súčasť ročného kalendára, sa tešíme na stretnutie s množstvom hudobníkov z celého sveta.

Bratislavské jazzové dni, všeobecne zvané džezáky, sa v tomto roku dožívajú pol storočia. Keď je človek mladý, tak tie storočia nič neznamenajú. Pamätám sa z dejepisu, že mi to nič nehovorilo, keď sa spomínalo minulé storočie.

Trochu slovenskej jazzovej histórie nezaškodí. Nie je síce dostatočne národná, ako sa to dnes vyžaduje, ale pravdou je, že Slováci začali hrať a počúvať jazz presne vtedy, keď to bolo v móde v celej Európe. Aj my máme svoju jazzovú históriu.

Ľudský hlas je vlastne jednohlasý hudobný nástroj.

Zdá sa, že september praje výtvarníkom. Aspoň v Bratislave. Za posledné dva týždne som zaregistroval nebývalé množstvo vernisáží. Na prvý pohľad sa zdá, že to nemá s hudbou nič spoločné, ale to je omyl.

Dokument Najhviezdnejšia noc popu o nahrávaní piesne a videa We Are The World je úchvatný. Je tam veľa zaujímavých epizódok. Napríklad ten moment, keď sa Stevie Wonder a Ray Charles učia spolu v Braillovom písme text pesničky, je jedinečný.

Bol som v Budapešti. Na tom, samozrejme, nie je nič mimoriadne, ale pre mňa Budapešť bola a stále je miesto, v ktorom som prežil veľa dôležitých okamihov svojho života.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Moje leto je ideálne nato, aby som si zaspomínal na staré časy. Nebyť toho, že sa snažím každý týždeň splniť svoj sľub prispievať do .týždňa, asi by som nespomínal, lebo moja životná stratégia je ísť ďalej, dopredu.

Občas sa môžem pokúsiť byť aktuálny, najmä keď žijeme v týchto turbulentných časoch, v ktorých sa naša kultúra otriasa pod prudkými údermi ťažkotonážnych zbraní jej vlastných predstaviteľov.