Keď Mirek Topolánek dal prednosť zostaveniu svojej druhej vlády pred predčasnými voľbami, vytvorenie koalície s podporou dvoch prebehlíkov obhajoval heslami,

Konšpiračný blud Roberta Fica, že súkromné správcovské spoločnosti (DSS) si „kúpili“ médiá, aby spoločne zlikvidovali ministerku práce, má kritickú chybu konštrukcie. Spočíva v triviálnej skutočnosti, že keby sám premiér neurobil dve tematické tlačovky, o kauze Privilégium by sme desať dní po jej vypuknutí už ani nepočuli.

Nákup spoločnosti CME – aj s Markízou – skupinou PPF môže byť mediálnou udalosťou desaťročia. Alebo si korunováciu českého oligarchu Kellnera na mediálneho cára strednej Európy budúcnosť ani nevšimne?

Tridsať rokov po páde československej totality dominuje všeobecný pocit, že všetko, či aspoň veľa z toho, v čo sme po 17. novembri 1989 verili, leží v rozvalinách. Naozaj?

Agenda septembrovej schôdze NR SR definitívne vyvracia názor, podľa ktorého je tvrdenie „Keď zasadá parlament, majetky a slobody občanov sú v ohrození,“ iba okrídleným bonmotom. Po tom, čo zákaz zisku zdravotných poisťovní prešiel druhým čítaním, zápasí o holý život aj dôchodkové sporenie.

Vyhlásenie Jána Slotu, že spolu s Mečiarom budú od Smeru požadovať dve ministerské kreslá, je učebnicový príklad virtuálnej politiky, ktorá zahlcuje verejný priestor a vytvára zdanie, že sa niečo deje, hoci je mŕtvolné ticho. Táto stopa sa dá sledovať od začiatkov tejto koalície.

Informácia Štatistického úradu, že mzdy na Slovensku stúpli za necelú dekádu (1998 – 2006) takmer o 100 percent, mohla potešiť nielen Mikuláša Dzurindu, ktorý za svoje prvé zvolenie ručil „dvojnásobnými platmi“ do štyroch rokov, ale všetkých ekonómov i laikov.

Z poslednej batérie prieskumov pred moratóriom sa derie posolstvo, že nočná mora, teda zostava Smer-SNS-Híd, už píše svoju derniéru. Aj keď iste, puntičkári môžu namietať, že derniéra bola už na jeseň.  

Perspektíva, že v nedeľu ráno sa Slovensko zobudí do novej reality, naberá deň po dni zreteľnejšiu kontúru. „Undergroundový“ prieskum Focusu a AKO je zatiaľ najsilnejšia z indícií o konci Smeru a jeho kumpánov.

Akákoľvek vláda vzíde z volieb, nad rámec domácich úloh ju neminie vážny strategický problém. Veta v kampani o ňom síce nepadla, je však väčší, než napovedá heslo „európsky rozpočet“.