Neviem, ako vyjadriť slovami nevyjadriteľné. Oslovili ma, aby som napísala pár viet o knihe. No ale problém je, že nie o hocijakej, ale o knihe fotografií Matúša Zajaca: ZloM.

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

Radšej nech je to strašné s Matovičom, ako katastrofa s Ficom, dal sa počuť Milan Kňažko. Nejde však o Kňažka, ale o Matoviča. A o dve otázky – či možno s Matovičom vládnuť a či možno vládnuť bez Matoviča a bez vlády s Hlasom, ktorou hrozí Matovič. Myslím si, že sa dá vládnuť normálne, bez Matoviča, ale nedá vládnuť strašne s Matovičom.

Absurdná je predstava ako postávajú dnešní papaláši 17. novembra nad hrobom Marcela Strýka, pripomenú si Václava Havla, Československo, Občianske fórum, Verejnosť proti násiliu.

Viac ako 80 osobností a aktívnych občanov sa obrátilo listom na nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby sa mu ospravedlnili za urážky na jeho adresu a vyjadrili podporu spojenectvu Slovenska s Nemeckom.

Dežo Ursiny zomrel v roku 1995 uprostred života. Jeho príbeh rockera, herca, autora muzikálov, dokumentárnych filmov a listov ostal otvorený. Legendy ho sprevádzali od šesťdesiatych rokov a po jeho smrti sa šírili s pribúdajúcim časom.

Minister školstva Tomáš Drucker by mal ako minister školstva hovoriť pravdu. On namiesto toho klame a popri tom sa snaží vyzerať ako presvedčený demokrat a Európan.

Vlada Popoviča som prvý raz v živote možno videl na predstavení Fikariho a Pogorielovových žiakov zo ŠUP. Videl aj nevidel. Hrali Bottovu Smrť Jánošíkovu s plošnými bábkami, ktoré v ich rukách ožili. Keď skončili, vyšli s bábkami pred scénu a stal som sa svedkom premeny drevenej dvojrozmernej preglejky na tieňovú trojrozmernú imagináciu.​

O spoločenských a humanitných vedách možno hovoriť v modernom zmysle slova od osvietenstva. Vtedy sa ustanovili ako vedecké disciplíny v dnešnom chápaní.