V pondelok správy hlásili, že biatlonistku a v posledných rokoch alpinistku Lauru Dahlmeierovú zasiahol pri zostupe z nedokončeného výstupu na Laila Peak v pakistanskom Karakorume zosun kamenia. Nedalo sa k nej dostať, helikoptérou ani v skalnom masíve. V utorok už správy naznačovali to najhoršie a v stredu jej menežment oznámil, že Laura Dahlmeierová je mŕtva.

Autor článku pomenúva tri fakty dopĺňajúce názor Štefana Hríba.

Ľubomír Ďurovič sa narodil 9. februára 1925 vo Važci na Liptove. Na skok tam prišiel jeho otec Ján Ďurovič, evanjelický farár, ktorý žil po krátkom intermezze vo Važci až do konca života v roku 1955 v Skalici. Tých osem synových mesiacov vo Važci však malo preňho kultúrny význam – viažu sa na jeho hypotézu, že základom spisovného slovenského jazyka je mestský jazyk Liptovského Mikuláša, čo popiera celú predstavu o jeho ľudovosti.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

Neviem, ako vyjadriť slovami nevyjadriteľné. Oslovili ma, aby som napísala pár viet o knihe. No ale problém je, že nie o hocijakej, ale o knihe fotografií Matúša Zajaca: ZloM.

Je po 17. novembri, dopadol dobre, a to je čas na radosť. Napríklad z jednej z troch kníh, ktorú sme pripravili pre predvianočný trh. Jej autorom je Martin Mojžiš.

Peter Zajac vyslovil v podcaste na našej stránke niekoľko dôležitých poznámok, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia. O šírení konšpiračnej mentality v našej spoločnosti, jej mocenských súvislostiach a možných ďalších následkoch. To ma láka k doplňujúcej poznámke. A pripomenutiu istého príbehu.

Román Bulata Okudžavu Putovanie diletantov (I. diel, 1976, II. diel, 1978) treba čítať pre pochopenie trikrát; dvakrát v čase prekladu pre pochopenie jeho dvoch vrstiev, prvej, manifestovanej, a druhej, skrytej, tretíkrát so súčasnou skúsenosťou.

Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

Tento týždeň sa bude hlasovať o novele ústavy. KDH zrejme netuší, že sa vezie do pekla na Ficovom bielom koni. Čo sa skrýva za pojmom „slovenská identita?“