Aj keď prvé informácie z pilotných okresov hovorili o ako-tak zvládnutej organizácii a účasti, plošné testovanie celého národa je stále divoká a zrejme aj slepá ulička.

Ak existuje jedna predvídateľná udalosť – teda nie typu čierna labuť – ktorej vplyv na svet v ďalších štyroch rokoch sa môže porovnávať s pandémiou korony, tak sú to americké voľby.

Aj keď v čase písania textu nie je všetko dopočítané, koniec éry Donalda Trumpa je blízko. Ak sa nestane niečo v rovine zázraku, štyridsiaty šiesty prezident USA sa bude volať Joe Biden.

Slovenská politika nebola azda ešte nikdy taká gravidná paradoxmi ako v druhom semestri Matovičovej vlády. Na jednej strane premiér (už totálne) odtrhnutý z reťaze, hádky v koalícii fakticky každý deň a hrozná  opozícia, o nič lepšia než HZDS a SNS blahej pamäti.

Ani videosamit premiérov nerozťal spor okolo právneho štátu, ktorého implementácia ako podmienky čerpania vyvolala poľskú a maďarskú blokáciu rozpočtu EÚ a naň naviazaného Fondu obnovy.

Totalitný experiment, ktorý napáchal na dušiach, mysliach aj ekonomike Čechov i Slovákov obrovské škody, a padol pred 30 rokmi, si dodnes vyberá svoju daň. 

Šíp francúzskeho prezidenta o „NATO v stave klinickej smrti“, mierený rovno do srdca euroatlantickej vzájomnosti, reštartoval s veľkou silou staré zvady.

Nadchádzajúci rok môže byť vo svete i na Slovensku aj celkom nudný. Ale aj naopak – a to je o čosi pravdepodobnejšie – nesmierne turbulentný a vzrušujúci.

Je celkom možné, že hoci sa rok 2020 ešte poriadne nezačal, jeho najvýznamnejšiu udalosť s veľkým potenciálom vyryť do globálnej budúcnosti hlbokú stopu už máme za sebou.

Podobenstvo siamskych dvojčiat, zviazaných históriou, použil Igor Matovič ako opis česko-slovenského vzťahu na prvej návšteve Prahy. Nie je však isté, či už najbližšia budúcnosť do nadštandardu nenavŕta trhlinu.