„Týmto miestom prechádzal Bratislavský poludník orientovaný na severovýchodnú vežu Bratislavského hradu, ktorý určil v r. 1733 Samuel Mikovíni (1686 – 1750 ) ako základný poludník zemepisnej siete pre ním vyhotovené astronomicko-geometrické mapy.“

Autor románov “Šakal”, “Spis Odessa” a “The Dogs of War” zomrel 9. júna.

Ťažiť zlato býva dosť špinavá robota. Dokonca aj v prípade relatívne bohatých ložísk, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v odľahlých oblastiach, potrebujete obrovské rýpadlá, obrovské drviče, veľa vody a vysoko toxické chemikálie, ako sú kyseliny a kyanid, aby ste z jednej tony rudy vyťažili len desať gramov zlata (v jednej trójskej unci je 31 gramov). Pri súčasných cenách to predstavuje hodnotu viac ako 800 dolárov.

Dodávatelia, kedysi oveľa ziskovejší ako automobilky, majú problémy.

Ak rektori vysokých škôl ešte mali nejakú nádej, že Donald Trump prestane útočiť na americké univerzity, tak najnovšie tirády proti zahraničným študentom ich opäť nechali v nemom úžase.

Ak pracujete v kancelárii a tento týždeň tam pôjdete, je nepravdepodobné, že by niekto podľa vášho oblečenia dokázal presne odhadnúť, čím sa živíte. To však neplatí pre mnoho ľudí, s ktorými budete prichádzať do kontaktu.

„Tento kameň hlása rodu Jakubovmu, že veľká je sláva tejto hrobky, sláva Izraela napĺňa túto hrobku, lebo v nej sa nachádza hrob muža Hospodinovho. Ona je miestom jeho odpočinku a jeho meno je väčšie ako ostatných, koruna krásy Pressburgu a nádhera jeho pokolení.“

V októbri uplynie 75 rokov od prvého vydania diela Lev, šatník a čarodejnica C. S. Lewisa, prvej časti septetu Kroniky Narnie, ktorý sa trvalo umiestnil v zlatom fonde celosvetovej detskej literatúry.

Na chvíľu zabudnite na Trumpov nátlak na spoločnosť Nvidia, v rámci ktorého povolil najcennejšej firme na svete obnoviť obmedzený vývoz svojich čipov umelej inteligencie (AI) do Číny výmenou za 15 % zo ziskov pre strýčka Sama. Otázka skôr znie, či je naozaj múdre dovoliť Číne prístup k jednej z najžiadanejších amerických technológií.

Európska zelená dohoda mala byť pre Európu historickým míľnikom. Jej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu kontinentu do roku 2050 a zladiť výzvu udržania konkurencieschopnej ekonomiky s potrebami našej planéty. Teraz však musíme dbať na to, aby sme sa pri tom nezamotali do príliš komplikovaných postupov.