Aktuálne politickou scénou hýbe okrem tradičných zvád a koalično-opozičných bojov medzinárodná politika. Tú však prenechám na komentovanie iným a sústredím sa na niečo, čo mi už dlho vadí a s čím sa neviem zmieriť. Môže parlament, v ktorom má koalícia väčšinu, naozaj robiť, čo sa mu zachce, bez akýchkoľvek právnych následkov?

Minulý týždeň som svoj komentár skončila slovami, že podľa mnohých majú a môžu opoziční politici robiť ešte oveľa viac, ako robia. Otázkou stále zostáva, čo by to malo byť. Pozrime sa na jeden aktuálny príklad.

Dnes budem písať o mojich dojmoch z posledného protestu a o spiacej opozícii. Len asi trochu inak, ako by ste čakali.

Ďalší zábavný týždeň v politike za nami. Akurát, že to bolo zábava iná – bol to smútok.

Najlepšia vec, ktorá sa za posledný týždeň stala, boli celkom určite protesty.

V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za moje dve tohtoročné absencie. Využila som ich na cestovanie po Európskej únii, ktorej sme ešte stále členmi.

S rokom 2023 som sa tu v .týždni rozlúčila so želaním, aby sme nestrácali nádej, aby sme sa nevzdávali a aby sme v tom nikdy nezostali sami, ale bolo nás čo najviac. Zdá sa, že to vyšlo.

Kým poniektorí ešte stále riešili hymnu, extrémistu, antisemitu a rasistu, ktorému sa ešte chvíľu nemá takto hovoriť, aj to len v jednom médiu, a šašo s jeho cirkusom opäť predvádzali svoje cirkusové čísla, diali sa v parlamente dôležité veci. Skolabuje vláda?

Občas mám pocit, že slovenská spoločnosť hromadne trpí poruchami pozornosti.

„Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem,“ povedala svojho času bývalá prezidentka. Čím ďalej, tým viac tento pocit zdieľam. A to aj v rámci slovenského právneho poriadku.