Odhaľované detaily škandálu okolo Epsteina sa množia každý deň, a teda nepotrebujú predstavovať; môžeme si o nich googliť podľa ľubovôle, až je nám z toho zle. To, čo v tejto chvíli potrebujeme, je uviesť v našej mysli do tejto nechutnej spleti nejaký poriadok.

Hlavné bojové operácie proti Iránu doposiaľ prebiehajú, zdá sa, podľa plánu. Už teraz by sme sa však mali zaoberať istými otázkami, na vyriešení ktorých bude závisieť nielen operačný, ale aj strategický úspech celého ťaženia, čo znamená aj: politické vyústenie celej akcie.

Donald Trump je nespokojný s priebehom vojny v Iráne. Preto neustále vyhlasuje, že ju vyhral; ale tiež, že v nej bude pokračovať až do totálneho zničenia protivníka. Donald Trump je nespokojný s realitou. Hnevá sa na ňu. Preto ju musí donútiť, aby sa správala podľa jeho predstáv. Keď nie v skutočnom svete, tak aspoň v jeho fantázii.

Viackrát v nedávnej minulosti som aj tu na našich stránkach nabádal k opatrnosti pri používaní slova „fašizmus“ či k tomu, aby sme ho používali presne a zrozumiteľne, to jest: radšej úsporne a s vysvetlením. Občas som tým vzbudil rozpaky, ba (minimálne raz) aj podráždenie. Načo vraj mudrovať o niečom, čo je jasné?

Žijeme v dobe, keď je znova naša sloboda v stávke. A v dobách kríz sa zvyknú nie náhodou vynárať aj debaty o slobode, ktoré sa nezastavia na hranici politickej náuky. Tie spory sú vlastne staronové. Podobne aj zistenie, že o slobode možno hovoriť zodpovedne, alebo aj o nej bohapusto tárať.

Správy a spory okolo práve prebiehajúceho americko-izraelského vojenského zásahu proti Iránu nám opäť pripomínajú nielen to, že mier, akokoľvek žiadúci, nie je samozrejmý stav. Opäť nás konfrontujú aj s niektorými základnými otázkami týkajúcimi sa samotného zmyslu vojnových ťažení, ich legitimity, príčin a následkov.

Skeptické hlasy, ktoré na Slovensku alebo vo vzťahu k nemu problematizujú optimistickú náladu z výsledkov posledných volieb v Maďarsku, naznačujú, že Orbán síce môže odísť, ale základné problémy, ktoré ho vyniesli k moci a ktoré dali vzniknúť a presadiť sa jeho štýlu politiky, zostávajú.

V minulom diele sme si načrtli konflikt, ktorý môže nastať medzi pragmatickou politikou obmedzenej slobody podriadenej pravidlám a odvolaním sa na slobodu ako metafyzickú ideu, ktorej realizácii sa žiadne politické kompromisy ani inštitúcie nesmú pliesť do cesty.

Na začiatku 20. storočia odporúčal Theodore Roosevelt pre americkú zahraničnú politiku: hovoriť mierne, ale nosiť so sebou veľkú palicu. („Speak softly, but carry a big stick.“) Pokiaľ ide o dnešok, v otázke rozmerov a perspektív papeku Donalda Trumpa panujú rôzne názory.

Keď hovoríme o „americkom sne“, nemali by sme myslieť len na americké sebavedomie. Ide aj o vnímanie Ameriky zo strany „tých druhých“, napríklad aj nás Európanov. To, čo možno povedať o sne, platí aj o sklamaniach snívajúcich – obojstranne, na oboch stranách Atlantiku, a nielen tam.