Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“

Zmeny svetového usporiadania môžu postihnúť najmä malé krajiny v strede Európy, ale nikto nevie, kde by sa také zmeny zastavili a ako by zasiahli aj veľké štáty. Čo môže Európa urobiť, aby sa nestala obeťou Ruska? V štúdiu .týždňa na Globsecu bol Michael Žantovský.

Po amerických voľbách sme vedeli, že bude zle, ale že bude zle tak rýchlo a intenzívne, to nás mnohých šokovalo. Amerika nezačína byť „znovu veľká“, naopak. Kolíska demokracie strmhlav padá. V téme tohto čísla uvažujeme, prečo a kam.

Bude vojna? Oteplí sa príliš? Zničí nás umelá inteligencia? Pribúda ľudí so strachom z budúcnosti aj tých, ktorí preto nechcú mať deti. Dá sa byť v takomto svete šťastný? Odpovedá psychiater Péter Hunčík.

Šťastie je univerzálna túžba ľudstva. Ako ho prežívajú jednotlivé generácie v čase globálnych kríz, neistoty a spoločenských zmien? A sú vôbec šťastné?

Nadväzujeme na tému, ktorej sme sa venovali v minulej časti. Reč bola o spochybňovaní zmyslu politiky vôbec aj o pokusoch nahradiť ju niečím iným, lepším, alebo aj vedeckejším. Je načase povedať pár ďalších téz o nenahraditeľnosti politiky alebo tiež o nevyhnutnosti robiť politiku.

Od neuskutočnenej svadby dvoch mladých ľudí prešlo už 7 rokov. Rovnaký čas hľadá Slovensko odvahu pozrieť sa na seba očami Jána a Martiny. Prečo nevieme vyniesť spravodlivý verdikt? Prečo nedokážeme spoločne aspoň toto napraviť?

Situaci na Slovensku nelze charakterizovat jako ztracenou. Občanská společnost na Slovensku několikrát dokázala sehrát klíčovou roli v kritických situacích.