„Som individualista a za to najlepšie a najsvätejšie na kresťanstve pokladám kresťanskú úctu pred každou ľudskou dušou. Možno patrím k napoly odumretému svetu, možnože vzniká kolektívny človek bez individuálnej duše.“ Herman Hesse

K oblastiam života, v ktorých pociťujeme krízu, akiste patrí i kríza rodiny. Čelíme tu istému paradoxu. Erotické vzťahy azda nikdy nemali takú priaznivú spoločenskú klímu. Muži a ženy sú spolu jednoducho iba pokiaľ ich to uspokojuje. To, čo sme získali na slobode, sme však stratili na stabilite. Vzťahy mužov a žien strácajú schopnosť prekonávať krízy a dorastať do zrelej vzájomnosti. Vytráca sa ochota vziať na seba zodpovednosť, obetovať svoju kariéru výchove deti. Vytvoriť stabilný bezpečný domov. Žijeme v dobe oslobodenia erotickej lásky, a predsa, to čo sa medzi ženami a mužmi deje, viac než radostný súlad pripomína svár pohlaví.

„Myslíš si, že umiera Sovietsky zväz? Nie, umiera Rím, umiera duch.“ V roku 2000 si takto povzdychol Alexandr Dugin, označovaný za dvorného Putinovho filozofa. Čo mali Sovieti spoločné s Rimanmi? A prečo by mal Rím na prelome milénií umierať?