Sedím v lietadle. Desať kilometrov podo mnou sa plazia polia, rieky, jazerá a končiare hôr. Neskutočná nuda. Možno aj preto premýšľam, o kom všetkom som na stránkach .týždňa písal.
Existuje kategória slovenských politikov, ktorá si berie do úst národ a jeho dejiny zvlášť často. Teda omnoho častejšie, ako diktuje kalendár štátnych sviatkov.
Pred päťdesiatimi rokmi prijalo Národné zhromaždenie, najvyšší zákonodarný zbor Československej republiky, novú – socialistickú – ústavu. Platila 32 rokov, najdlhšie zo všetkých československých ústav.
Patrí medzi našich najtalentovanejších historikov a je považovaný za nástupcu Ľubomíra Liptáka. Nie je síce mediálnou hviezdou, ale jeho vedecké práce sú vysoko uznávané a jeho popularizačné historické knihy sa dobre predávajú aj čítajú. Profesor Roman Holec.
Obdobie komunizmu je plné hrdinských príbehov s tragickým koncom. Aktérom jedného z nich bol slovenský salezián Titus Zeman. Pred niekoľkými mesiacmi sa začal proces jeho blahorečenia.
Najmocnejší, najznámejší, najmilovanejší alebo najnenávidenejší politici na svete – takí sú americkí prezidenti. Ako sa menilo prezidentstvo od čias Georgea Washingtona po dnešný triumfálny úvod Baracka Obamu?
Na prelome septembra a októbra 1938 sa odohralo niekoľko udalostí, ktoré mali na Československú republiku obrovský dopad. O Mníchovskej dohode a slovenskej autonómii sme sa rozprávali s historikom Tomášom Klubertom z Ústavu pamäti národa.
