Keď prekročíme južné hranice Francúzska, či už pri Atlantiku alebo Stredozemnom mori, ocitneme sa vždy v čarovnej zemi. Katalánsko a Baskicko sa od seba líšia ako oheň a voda – naturelom, prírodnou scenériou, bohatstvom. No jedno ich spája. Neuveriteľný fortieľ v príprave jedál.

Je čas firemného zbližovania, čas vianočných večierkov. Človek prechádza okolo stolov so sušenými talianskymi šunkami, s frivolnou sushi sekciou či prezentáciou značkových vín. Najdružnejšia debata sa však vždy rozprúdi tam, kde sa podáva tradičný vianočný zázrak – obyčajná kapustnica.

Leží pred nami. Oranžovozlatý, po krajoch mu prevísajú vypražené bublinky a akoby háčkované ornamenty. Máme pocit, že na tom tanieri dýcha. Zahryzneme. Povrch chrumkavý a vnútri hebko, hebučko až nás z toho zanáša. Bundáš, francúzsky toast, chlieb vo vajíčku.

Je malá, zhúžvaná ako storočná starenka a podľa všetkého aj rovnako húževnatá. Nájdeme ju učupenú v spodných regáloch špecializovaných obchodov na zdravú výživu. V Japonsku sa kladie na kopček uvarenej ryže, aby pripomínal vlajku s vychádzajúcim slnkom. Naložená japonská slivka – umeboši.

Zažívame realitný ošiaľ. Ľudia kupujú byty a domy ako teplé rožky, robia si radosť. Vždy, keď si priatelia zadovážia nový domov a začnú sa zariaďovať, čakám, kým príde tá otázka. A vždy príde. Preboha, poraď, aký tam dať sporák?

Každý má ten svoj. Ráno vstane, presunie sa ako mátoha do kuchyne a začne s prípravou posvätného nápoja, ktorý už vošiel aj do ustálených slovných spojení. Zalieva si ho, presuje či prekvapkáva, aby nakoniec vznikla tá jeho šálka kávy.

Bublinky, orosené poháre, ľad. Nablýskaná atmosféra, usmievavé tváre, odviazaná nálada. A všetok ten virvar diriguje uhladený chlapík v smokingu so šejkrom v ruke. Usmieva sa a zázračne plní všetky želania. Je to kúzelník a jeho majstrovský trik sa volá kokteil.

Najúspešnejší cyklista v paralympijskej histórii, Jiří Ježek, tvrdí, že tak krásny príbeh, ako je ten jeho, by chcel zažiť každý športovec. Po úraze mu v detstve pod kolenom amputovali pravú nohu. Práve cez túto bolestnú udalosť a nasledujúcu cestu však získal obrovskú vôľu.

Je okolo neho úplný ošiaľ. Pomaly je naň každý odborník. Všetci vedia presne, ako má vyzerať. Síce nemali možnosť ho ochutnať v Japonsku, no dali si ho v New Yorku či Londýne, a tam predsa končí debata.

Na tanieri kruh, na kruhu plnka z pudingu a šľahačky. Na nej ďalší kruh z toho istého cesta, ten je však tak čudne zatočený, že pôsobí ako veternicová čiapka. Podľa tvaru ho u nás aj voláme. Veterník.