Každý má ten svoj. Ráno vstane, presunie sa ako mátoha do kuchyne a začne s prípravou posvätného nápoja, ktorý už vošiel aj do ustálených slovných spojení. Zalieva si ho, presuje či prekvapkáva, aby nakoniec vznikla tá jeho šálka kávy.

Bublinky, orosené poháre, ľad. Nablýskaná atmosféra, usmievavé tváre, odviazaná nálada. A všetok ten virvar diriguje uhladený chlapík v smokingu so šejkrom v ruke. Usmieva sa a zázračne plní všetky želania. Je to kúzelník a jeho majstrovský trik sa volá kokteil.

Najúspešnejší cyklista v paralympijskej histórii, Jiří Ježek, tvrdí, že tak krásny príbeh, ako je ten jeho, by chcel zažiť každý športovec. Po úraze mu v detstve pod kolenom amputovali pravú nohu. Práve cez túto bolestnú udalosť a nasledujúcu cestu však získal obrovskú vôľu.

Je okolo neho úplný ošiaľ. Pomaly je naň každý odborník. Všetci vedia presne, ako má vyzerať. Síce nemali možnosť ho ochutnať v Japonsku, no dali si ho v New Yorku či Londýne, a tam predsa končí debata.

Na tanieri kruh, na kruhu plnka z pudingu a šľahačky. Na nej ďalší kruh z toho istého cesta, ten je však tak čudne zatočený, že pôsobí ako veternicová čiapka. Podľa tvaru ho u nás aj voláme. Veterník.

Ve věku 88 let dnes ráno po dlouhé nemoci zemřela herečka Květa Fialová. Informaci České televize ČTK potvrdil herecký kolega a přítel zesnulé Josef Kubáník.

Ruky dopichané od tŕňov a ústa zmaľované dofialova. O tričkách a nohaviciach s obrovskými fľakmi škoda hovoriť. Keby sme nešli z lesa, ľudia by si mysleli, že sme sa hrali s genciánkou. A pri tom sme len zbierali černice.

Malé smotanové guľôčky. Povaľujú sa vo všeličom možnom, no najväčší zástoj majú v kuchyni Blízkeho východu. Veď kto by nepoznal taký hummus či falafel, kde sú hlavnou zložkou. U nás ešte stále pomerne zabudnutý a obchádzaný cícer.

A už sa to začína. Na poliach po dedinách vidieť zhrbené postavy popri hrčatých vreciach, do ktorých hádžu zemiaky. Obďaleč sa z kôpok suchej trávy ťahá dym. Slnko hreje, no vo vzduchu už cítiť chlad. Ideálny čas povedať si niečo o údení.

Na svete existuje mnoho mýtov o jedlách: čo národ, to srdcervúca príhoda. Ako to už býva, niektoré z nich síce obsahujú nejakú tú štipku pravdy, no zväčša ide o čudné, do hrudí sa bijúce táračky. U nás v tomto smere vynikajú tie o vyprážanom syre.