Počúvame to odmalička. Dobré časy už boli. Najskôr nás to baví, chceme o tých časoch počúvať. Potom nás to otravuje, najmä ako argument dospelých pri debatách v puberte. Potom nám je to smiešne. Chvíľu si to nevšímame. A potom prvýkrát použijeme zaklínadlo „to my, keď sme boli mladí, to boli časy...“ a sme tam.

Milý Vladimíre, velmi oceňuji, že jste mi vůbec napsal, byť poněkud zuřivě, levice a pravice na sebe dnes místo dialogu jen pokřikují, pozice mají příliš vyhraněné, a každá strana tu druhou považuje za ideologickou nestvůru. Možná to i obludy jsou, protože obě propadají pohanské víře, která není schopna rozlišit mezi pravdou rozumu a dogmaty víry. Jen nábožensky věřící ví, že věří a ví dokonce v co věří, a proto může zachránit svůj nevěřící rozum.

Keď vyjde toto číslo .týždňa, bude po bieloruských voľbách a Alexander Lukašenko sa po štvrtý raz stane prezidentom. Už to, že sa dá takáto veta napísať niekoľko dní vopred, svedčí o tom, že Bielorusko má stále ďaleko k európskej krajine, medzi ktoré by ho mnoho Európanov, najmä v Poľsku, rado počítalo.

Tak ako sa dá z úvodných titulkov filmu zistiť, či sa budete v kine nasledujúce dve hodiny kráľovsky baviť, alebo umriete od nudy, podobne je to aj s reštauráciami. Stačí si len zbežne obzrieť jedálny lístok.

Viacero prejavov posledných dní naznačuje, že s povesťou „slabej premiérky“ sa Iveta Radičová odmieta zžiť bez boja. Korekcie rôznych rezortných zámerov, či dokonca na príjmovej strane rozpočtu (kde je nutná novela zákona), evokujú síce verbálne neuváženosti leta, avšak tentoraz sa zdá situácia predsa len odlišná.

Vedieť sa pozerať na utrpenie a netrpieť si vyžaduje nadľudské úsilie a aj trochu cviku. Aspoň zo začiatku. Keď prídete prvýkrát do Ázie alebo do Afriky, alebo do rómskej osady, môže vás z toho až zachvátiť hnev. „Prečo sa, dočerta, viac nesnažia!!!” alebo „Prečo, preboha, tých psíkov radšej neutratia!”, alebo „Takto nechať dieťa bosé v tej zime!!”.

Na dvore starej pani Aliidy Truuovej ktosi je. Aliida sa najprv bojí – v tej chvíli ešte nevieme čoho – a tak sa k nečakanému návštevníkovi približuje veľmi opatrne. Je to vlastne návštevníčka: špinavé, dobité, hladné a dažďom premočené dievča. Kto to je? Estónka (lebo práve na estónskom vidieku sa nachádzame)? Ruska? Zlodejka? Prostitútka?

Prevodovka naľavo. V lete iba daždivé dni. Nápisy v írskom jazyku. Pivo je drahšie ako minerálka. Muži chodia do pubov v sprievode manželiek. Navyše, vnútri reštaurácií a barov sa nefajčí. Takže akoby všetko naopak. A predsa tam stále chodíme.

Takmer nepovšimnutá správa spred niekoľkých dní uvádza, že saudské bezpečnostné sily odhalili a zneškodnili dvoch mužov opásaných výbušninami, ktorí sa zrejme chystali na teroristický útok v Saudskej Arábii. Obaja prišli z Jemenu.

Bývalý herec a umelecký šéf trnavského divadla patril medzi tých, ktorí rozšírili myšlienky Nežnej revolúcie do Trnavy. Odmoderoval prvý míting na dnešnom Trojičnom námestí, ktoré sa stalo trnavským symbolom revolučných dní.