Októbrové predčasné voľby otrasú politickou scénou suseda viac než ktorékoľvek predošlé. Muselo by prísť k sérii zvratov v cieľovej rovinke kampane, aby sa prognózy politológa Balíka o „výraznom prelome v ponovembrovom období“ a mnohé podobné, čo zahlcujú médiá, ocitli na vode.

Súčasnosť by bola veselšia, keby každý škandál niesol také jasné poučenie, ako vládna kúpa „matky“ SPP. Znie: Ak chcete okradnúť štát, pri výstupe z počítača skontrolujte vládny dokument a jeho vlastnosti.

Zrútenie českej pravice vyzerá na kópiu slovenskej predlohy: Pád vlády na bizarnej a zbytočnej kauze, útek vpred do prehratých predčasných volieb, atomizácia, renomé korupčného a klientelistického bratstva, zúfalé hľadanie lídra (ODS). Napriek mnohým podobnostiam sú zaujímavejšie či poučnejšie rozdiely.

Zákony o volebnej kampani a podmienkach výkonu volebného práva, ktoré predložilo ministerstvo vnútra a schválila vláda, potvrdzujú povesť Kaliňáka ako strelca od boku. Podobne ako verejné obstarávanie či reforma ESO – tiež z jeho dielne – aj táto legislatíva je nedorobok, polotovar, ktorej ambíciou nie je prijatie v danej podobe, ale testovanie prostredia a reakcií.

Do malátnej ospalosti na slovenskej pravici vpadli koncom mája udalosti, ktoré do tohto umierania vnášajú nový život.

To, čo stihli najzadlženejšie štáty Európy za dve dekády konjunktúry, dobieha Slovensko počas krízy. Cvalom. Dynamika rastu štátneho dlhu za posledné tri roky zaraďuje Slovensko na roveň takých „premiantov“ celej EÚ, ako sú Portugalsko, Cyprus, Slovinsko, Španielsko. Zvýšenie zadlženia takmer o 50 percent (z 35 miliárd eur v roku 2009 na 52 miliárd v roku 2012) má na svedomí predovšetkým prvá Ficova vláda, ktorá zoči-voči drastickému prepadu HDP (mínus 4,9 v roku 2009) neurobila v rozpočte žiadne korekcie – zrejme ako jediná v EÚ.

Z boja vlády s krízou sa už kľuje podobná sága, akou je voľba prokurátora. Záverečný akord jari od ministra Kažimíra, že z rozpočtu 2014 mu chýba rovná miliarda, preto už ani nerozčeril mútne vody. Zvykli sme si, že každý druhý mesiac ktosi ohlási nejaký výpadok.

Monitorovanie telefonických hovorov a kontrola elektronickej korešpondencie sú brutálne zásahy do súkromia. Z nich by sa tvorcovia americkej ústavy obracali v hroboch a svojich nasledovníkov možno prekliali. To je nadčasová premisa. Dobová – tu a teraz – však hovorí, že hystéria, ktorá sa zdvihla po odhaleniach Edwarda Snowdena, je prepiata aj pokrytecká.

To, že A. Nagy László abdikoval z postu splnomocnenca pre národnostné menšiny, je správne a jedine možné rozhodnutie Mostu-Híd. Ešte i vtedy, ak je pravda aj to, že v inkriminovanej kauze dvojjazyčnosti na železnici, ktorá vyústila do výzvy predsedníctva, aby Nagy funkciu zložil, tiež nie je Most-Híd bez masla za ušami.

Obludné právne ignorantstvo predsedníčky Ústavného súdu a list jej manžela, adresovaný jednej zo strán „živého“ sporu, premenili už aj doteraz bizarnú kauzu prokurátora na akýsi ústavno-politický surrealizmus. Taký, aký možno vidieť zrejme len na Slovensku. Za spanilou jazdou Ivetty Macejkovej sa však skrýva hlbšia kauzalita, a tá je determinantom i kliatbou slovenskej politiky. Ak nie celej verejnej sféry.