Mala som štrnásť rokov, keď umrela moja milovaná babička. Poslednú noc okolo druhej vstala z postele, uvarila si čaj, rozsvietila malú nočnú lampičku a naposledy si prečítala pár stránok z rozčítanej knihy.

Tie obrazy ma vždy fascinovali. Machule, haky-baky, plátna pofŕkané farbou a bohviečím, čo na ne Pollock povylieval. Potom prišiel alkohol, jazda autom a smrť vo veku 44 rokov.

Keď som cestoval do Clevelandu, v minibuse idúcom na letisko so mnou sedela nemecká rodina. Vodič zapol rádio a pravidelný prehľad správ nám priniesol dobre známe zhrnutie problémov Ameriky.

Nie je to pekný a slastný pohľad, keď to tekuté žĺtko vytečie? Podobné krásne momenty sú výsledkom projektu slovenských umelkýň Hľadanie krásy. A pozor, nie je to také patetické, ako to znie.

Sociálne siete na internete v kombinácii s ľavicovo-liberálnou politickou korektnosťou vytvorili toxickú zmes, ktorá pripomína praktiky puritánov v 17. storočí. Aj s rozdávaním šarlátových písmen a honbami na bosorky.

Divák má rád dojímavé príbehy o outsideroch. DAB Nitra mu preto pripravilo inscenáciu, ktorej možno nebude stačiť hľadisko. Do konca sezóny je vypredaná.

V roku 2006 som sa stal právnym zástupcom Hedvigy Malinovej Žákovej – najskôr ako poškodenej, neskôr ako obvinenej a obžalovanej. Za uplynulých desať rokov som k jej prípadu už asi povedal a napísal všetko. Má zmysel pridávať ešte niečo?

„Európa je vlasťou mnohosti. Mnoho národov, mnoho jazykov, mnoho tradícií.“ V súvislosti s úmrtím maďarského spisovateľa Pétera Esterházyho prinášame jeho esej o kráse Európy.

Najmä z českého prostredia je aj na Slovensku známy projekt ročenky architektúry, ktorá by mala zachytiť aktuálne počiny v tejto oblasti. Ročenka je zaujímavá tým, že ju vždy zostavuje jedna výrazná osobnosť českej architektúry.

Za posledné dva mesiace mi toľko mladých ľudí povedalo, že ich nebaví život, že  sa im prosto nechce žiť. To úplne tragicky kontrastovalo s tým, ako teraz na jar vonku všetko rástlo a kvitlo a rozvoniavalo.