Tomáš Bella, šéf projektu Piano Media, väčšinu svojho pracovného času trávi s vydavateľmi novín a časopisov kade-tade po svete a presviedča ich, aby spoplatnili časť svojho webu. Zatiaľ sa mu to podarilo v dvoch krajinách (aj v .týždni).

Koncertom v bratislavskom Klube Za zrkadlom vyvrcholilo slovenské turné banskobystrickej kapely Sto múch. Po vydaní aktuálneho dvojalbumu Skorotlčúce táto veselá kapela zvážnela.

Americkí republikáni majú viditeľný problém s výberom ľudí, ktorí by mohli v prezidentských voľbách ohroziť Baracka Obamu. Prvá štvorka republikánskych prezidentských kandidátov jasne odzrkadľuje ich dilemu.

Nebýva zvykom udeľovať džezovým hudobníkom štátne vyznamenania. A to ani na opačnom konci sveta, kde sa tasmánskym hrdinom stal Čechoslovák Viktor Zappner.

Prečo sa v posledných rokoch vyrojilo toľko skvelých pesničkárov, ktorí v dnešnom modernom svete chodia po svete s akustickou gitarou a hrajú svoje pesničky rovnakým spôsobom, ako to robil pred päťdesiatimi rokmi americký rebel Woody Guthrie alebo v bývalom Československu napríklad Karel Kryl? Akoby boli protiváhou svetu, kde väčšinou na prvých miestach vládne ten najhorší umelý pop, ktorému aj samotní ich tvorcovia nehovoria pieseň, ale produkt.

Písal sa rok 1999, ja som práve dovŕšil 16 rokov a môj kamarát mi doručil na kazete nahratý album Definitely Maybe britskej kapely Oasis. Niežeby som dovtedy Oasis nepoznal, ale akosi som ich prehliadal, keďže som si v tom obdobi „zjížděl“ skôr americký hip-hop.