Ľudská pamäť patrí k najväčším zázrakom života. To, čím sme, je identické s našou pamäťou, ktorá má až neuchopiteľnú hĺbku. Ale nesmie byť poškodená, lebo vtedy je ohrozená aj naša schopnosť prežiť. To všetko platí aj o pamäti národov.

Dneska budou drby. Z pražského knižního veletrhu. Je-li člověk už přes deset let obchodníkem s knihami, potká na veletrhu spoustu známých a mezi nimi i pár přátel. Nebudou drbat zle, ale hodně a obezřetně.

V

od hovorkyne Ligy proti antisemitizmu. Stálo tam: „Ve dnech 24. – 25. února 2008 jsem spolu s

„Myslím, že se mi hrozně stejskalo po alkoholu, což jsem si do tý doby nebyl schopnej přiznat. Vždyť hrál v

Micro.Wilsonic sa koná v zime a na jar v uzatvorených priestoroch a slúži pre nedočkavcov ako predkrm „macro.Wilsonicu“, odohrávajúceho sa v lete, posledné ročníky zväčša pod holým nebom.

Už sme si zvykli. Slovensko-maďarské vzťahy dlhé roky vnímame najmä ako reťaz konfliktov. Prostredníctvom káuz, ako sú Mlynky, slovné potýčky medzi slovenskými a maďarskými politikmi, excesy Slovenskej pospolitosti a Maďarskej gardy, to potom často vyzerá tak, že naše spolužitie sa nedá nazvať inak ako studená vojna. Našťastie to nie je úplná pravda.

José Eduardo Agualusa (1960) pochádza z Angoly, žije striedavo v jej hlavnom meste Luande, v Riu de Janeiro a v Lisabone. Píše po portugalsky. Prekladaný, oceňovaný autor. Beloch.

Dňa 13. apríla 1943 oznámil ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels, že v lese neďaleko bieloruskej obce Katyň boli objavené masové hroby, v ktorých našlo smrť „niekoľko tisícov dôstojníkov bývalej Poľskej armády, ktorí boli v roku 1939 internovaní na území ZSSR a ktorých beštiálne zavraždili boľševici.“

Nebol to ľahký rozhovor. Respondent nás pri mnohých otázkach upozorňoval, že odpovede na ne už napísal vo svojich knihách a už sa mu nechce k niektorým etapám svojho ťažkého života vracať.