V sále Opery SND vystúpil minulý týždeň jeden z najvýraznejších tenoristov na svete, Piotr Beczała. Stal sa tak súčasťou exkluzívnej kolekcie Svetových operných hviezd, ktoré v posledných rokoch do Bratislavy priniesla agentúra KAPOS.

Svoje tridsiate výročie sa členovia Zóny A rozhodli v bratislavskom Randale osláviť rovno dvakrát. V predvečer Sviatku práce, na prvý z dvojice koncertov, si k tomu prizvali aj viacero bývalých členov skupiny.

Konštrukta-Industry vyrába stroje a výrobné linky pre svetových klientov. Čerpá z dlhej tradície, ktorá sa začala ešte v časoch Rakúsko-Uhorska.

Akurát čítam o štúdii, ktorá zistila, že človek dosahuje svoj fyzický aj mentálny vrchol vo veku 24 rokov. Úžasné! Miestne médiá publikujú články o tom, ako zakryť šediny pri hľadaní práce a čo si pri tom obliecť, ako hovoriť. Mladí jednoducho vedia všetko lepšie, a ak budete prijateľne cool, možno vás aj zamestnajú. Alebo nie – je to na nich. My štyridsiatnici sme už odpísaní, hoci mnohí z nás statočne investujú do rekonštrukcie vzhľadu. Bez skalpelu a botoxu to vraj ani nejde. A ak nie ste v štyridsiatke finančne za vodou, je takmer isté, že vás čaká temná a ponurá budúcnosť, nápadne podobná čiernobielym filmom o stredovekých morových ranách. Nie, niet nádeje, sociálny darwinizmus postupne všetkých požerie.

Ako podnikateľ v stavebníctve mal v najlepších časoch tisíc zamestnancov, z toho stovky Rómov. Mnohých z nich vytiahol z kolobehu chudoby. Jozef Patkaň už vyše dvadsať rokov dáva Rómom nielen prácu, ale aj hrdosť.

Amazon – nepřítel kultury, zaznělo ve francouzském parlamentu, který jednomyslně a s nadšením (!) odhlasoval, že americký gigantický knihkupec online nesmí ve Francii prodávat bez zaúčtování poštovného.

V doposud do češtiny nepřeloženém románu Ignorance líčí Milan Kundera na příběhu dvou emigrantů, kteří se po více než dvaceti letech vrací domů, lidskou situaci, kterou bychom mohli popsat jako nemožnost návratu. Irena, žijící ve Francii, a Josef, žijící v Dánsku, po svém příjezdu do Čech po roce 1989 postupně zjišťují, že jsou zřejmě už navždy cizinci nejen v zemích, do kterých emigrovali, ale i tam, kde se narodili a vyrostli.

Keď som bol študentom réžie, chodieval som stopom do Krakova pozrieť si dobré divadlo. Napríklad Z biegiem lat, z biegiem dni. Je to história krakovskej buržoáznej rodiny. Vojny, povstania, zmena režimov, ale rodina zotrváva. Inscenáciu režíroval Andrzej Wajda v Starom divadle. Predstavenie trvalo 6 hodín, začínalo sa o štvrtej popoludní. V nabitej sále som sedel na schodoch a prežíval opojenie, ktoré pokojne preráža konvenciu vnímania času. Publikum, bez ohľadu na vek, bolo tým posolstvom vzrušené. Na ceste domov mi poľskí colníci zhabali malú storočnú Bibliu z antikvariátu. Nedali sa obmäkčiť. Bol hlboký socializmus.

Reinaldo o svojej práci novinára pre štátne periodikum veľmi nehovorí. Keď už, pôsobí pritom zmiešaným dojmom sklamania a istej útechy. Sklamania preto, že sa cíti zodpovedný za produkovanie mnohých stereotypov, s úľavou preto, že keď ho vyhodili z novín Juventud Rebelde (Revoltujúca mládež), stal sa slobodným človekom. Keď už spomína, prominentné miesto v jeho spomienkach má časopis Cuba Internacional, kde pracoval takmer pätnásť rokov.

Spisovateľ Ľubomír Feldek je už pár rokov späť v Bratislave, aj keď sa ho ľudia stále pýtajú, ako je v Prahe. Nedávno vydal knihu Ťahák z dejín slovenskej literatúry od Lomidreva po Malkáča a pre SND píše rozprávku Ako sa stal Lomidrevo kráľom.