V strednej Európe, ale už aj v Amerike a celkovo na Západe vidno trend rastúcej sily populizmu. Ako sa to stalo, prečo je to nebezpečné a čo sa s tým dá robiť? Odpovedajú Simona Bubánová a Jakub Hankovský.

Po nádeji po skončení studenej vojny sme sa ocitli v permanentnom a čoraz násilnejšom konflikte. Informačný vek nepriniesol osvietenstvo, ale temnotu a ohrozenie demokracie. Politické a vojenské kampane sa zbližujú.

Ak by sme mali veriť legislatíve, náš právny štát je už dávno krajinou rovnosti v odmeňovaní. Zákonník práce zakazuje diskrimináciu. Antidiskriminačný zákon ju sankcionuje. Najnovšie sa pripravuje zákon implementujúci smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o transparentnosti odmeňovania. Ako sa zmení postavenie žien na pracovisku?

Každý deň v práci Razia Jan kontrolovala deti v materskej škole. Prechádzala popri laviciach nadšených, neposedných dievčatiek.

Metafora skleneného stropu ako neviditeľnej bariéry brániacej ženám v postupe na najvyššie priečky vedenia firiem je dobre známa. Príbehy z praxe však ukazujú, že práve táto bariéra je mnohokrát brzdou pre samotný biznis. Nástup žien do čela spoločností často znamená začiatok éry odvážnych a vysoko ziskových zmien, ku ktorým sa predošlé vedenie neodhodlalo.

Peter Breiner ma nedávno upozornil na maľbu Jona McNaughtona s názvom MAGA Symphony. Na obraze uprostred amerických vlajok diriguje prezident Donald Trump imaginárny orchester potentátov.

V kinách je film o prezidentovi. Je to vzdelaný a kultivovaný muž, ktorý koná vždy striktne podľa ústavy a v záujme občanov. Predseda sa nemusí báť, je to fikcia, navyše z Talianska. A nám musí zatiaľ stačiť talianske priezvisko.

Pred sto rokmi ženy v nohaviciach vyvolávali pobúrenie a pohoršenie. Dnes sa nám to môže zdať absurdné, hoci vieme, že v niektorých krajinách sú pravidlá obliekania žien dodnes predmetom prísnej regulácie – spoločenskej aj legislatívnej. Téma ženského odevu tak nie je uzavretou kapitolou dejín, ale stále odráža hodnoty a napätia v spoločnosti.

Logo filmovej spoločnosti MGM, to s levom, vo mne od detstva vzbudzuje skoro až posvätnú úctu. Je to taká viac-menej rodinná vec, otec pamätník, kým žil, nikdy, keď to logo uvidel, nezabudol poznamenať, že film, ktorý bude nasledovať, bude výnimočný.

Kde bolo, tam bolo, boli raz isté vrabce. Boli malé, unavené a často frustrované zo svojich každodenných vrabčích povinností. Dal by sa takýto život nejako uľahčiť? Hm, čo by sa pre to dalo spraviť?