Režim v Iráne si zaslúži padnúť. Dôkazy o jeho zločinoch sú nezvratné. Ale ako o tom presvedčiť svet, ktorý už nerozoznáva medzi spravodlivosťou a hrubou silou, medzi slobodou a svojvôľou, medzi zodpovednosťou štátnika a vrtochmi jednotlivca?

Denne Slovensko exportuje zbrane za viac ako 6 miliónov EUR a v posledných mesiacoch ide takmer o 10 miliónov EUR denne.

Žijeme už v novom svete? Koho môže Slovensko podporiť po vojne v Iráne? Ako sa vieme vrátiť k slobodnému Západu? Odpovedá Ivan Korčok, exminister zahraničných vecí, PS.

Vlaňajší výskum ukázal, že štyria z piatich uchádzačov skúmajú recenzie firiem pred prihlásením a že work-life balance predstihol plat ako kľúčový faktor. Polovica spoločností zvýšila investície do employer brandingu. Súhlasíte, že slovenskej firme sa oplatí investovať viac do autentickej komunikácie zážitkov zamestnancov ako do tradičných recruitingových kampaní?

Ak majú dnešní podnikatelia svoj kameň mudrcov, je ním branding. Vraj stačí vytvoriť značku z obyčajných bežeckých tenisiek, hotelov, časopisov, dokonca aj zo seba a peniaze sa začnú len tak hrnúť. Stačí sa pozrieť na Gucciho alebo Madonnu. Pre nich je značka takmer rovnako dôležitá ako to, čo v skutočnosti robia. A zdá sa, že im to funguje.

O Iráne? To naozaj? Nemám v sebe žiadny kúsok hanby? Čo už ja viem o Iráne a čo o ňom môžem napísať? Už viac ako dva týždne počúvam expertov, politológov, politických geografov, ekonómov, odborníkov na obranu a každého ďalšieho, kto si myslí, že vie k veci čosi zmysluplné povedať, a vlastne viem menej, ako som vedel na začiatku.

Uvidel som obyčajnú krásu. A vlastne aj nádej. Bolo to len na kratučkú chvíľu, stál som na nástupišti v pražskom metre a čakal. Bolo pol jedenástej večer, nástupište bolo takmer prázdne.

Farebné domčeky zaliate slnkom, dláždené ulice, kaktusy, územčistí muži v sombrerách a ženy vo vyšívaných šatách. Ak si Mexiko predstavujete takto, zavítajte do Oaxacy, tam nájdete všetko.

Ani druhá tohtosezónna premiéra Opery Slovenského národného divadla nepresvedčila. Apatický orchester a kolísavé výkony sólistov doplnili miestami až bolestivú réžiu.

Počuť o starom otcovi, ktorý po skončení vysokej školy nastúpil do zamestnania a ostal v ňom až do dôchodku, je pre dnešných mladých ľudí ako „skrolovať reelsko“ o diamantovom daždi na Neptúne. Zrejme je to realita, ale šialene vzdialená.