Slovensko má problém. Vláda sa rozpadla, blížia sa voľby, no znovu raz nie je celkom jasné, akou krajinou chceme byť. Sme beznádejne rozdelení, nemáme sa radi. O rozhovor sme v tejto situácii požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú.

12. decembra 1983 sa traja mladí Slováci, obyvatelia Bratislavy, Branislav Borovský, Tomáš Konc a Alojz Gabaj, predierali hlbokým snehom na hranici s Poľskom, aby od poľských priateľov prevzali v Československu zakázanú náboženskú literatúru a doručili ju svojim krajanom, smädným po Božom Slove.

Po voľbách v roku 2020 sme sa v tomto štúdiu pýtali jedného hosťa, či nová vládna zostava, ktorá mala ústavnú väčšinu, má šancu niekam Slovensko posunúť. Ten hosť napriek vtedajšej všeobecnej eufórii povedal, že vzhľadom na osobnostnú výbavu lídrov strán v tej zostave na to nie je šanca. Teraz je tu znovu. Péter Hunčík.

Je dobré, keď spoločnosť v kľúčových momentoch vedú ľudia s morálkou a odvahou. November 89 je dôkazom, že sa to občas podarí. Ako sa rodili jeho osobnosti a čo motivovalo ľudí vzoprieť sa totalite? So spisovateľom Pavlom Kosatíkom sme hovorili o známych, ale aj menej známych hrdinoch Nežnej revolúcie.

V poslednom období počúvame dosť intenzívne šumy, že Mikuláš Dzurinda sa vracia do politiky a my sme sa rozhodli touto témou zaoberať. Sú tieto domnienky opodstatnené?

Dvom bývalým zakladajúcim členom SDK a koaličným partnerom Mikuláša Dzurindu sme položili 10 otázok. Odpovedajú František Mikloško a Peter Zajac.

Otázka „Načo je nám Severoatlantická aliancia?“ patrí k tým naozaj ľahkým, ba priam až k najľahším. Toto obranné vojenské zoskupenie je jedinou realistickou zárukou našej samostatnosti a slobody, bodka. Oveľa ťažšia je opačná otázka: Načo sme my Severoatlantickej aliancii?

Prízraky minulosti sa vracajú. Zapĺňajú chaotické vákuum dnešnej politickej scény. Môžu mať nové kostýmy, stará povaha však presvitá. Znova sa spomína fašizmus. Pre niekoho hrozba, pre iných pokušenie. Čo s ním?

Stúpajúca frekvencia v používaní slova „fašizmus“ nie je vzhľadom na vývoj prekvapením. Nebudem však popierať, že pokladám toto slovo za nadužívané a že mi táto nadužívanosť lezie na nervy. A keby len to. Pokladám ju za nebezpečnú.

Majstrovstvá Európy vo futbale som chcel využiť na otvorenie druhého frontu v proimperiálnej slovenskej politike. Plán bol originálny: strkať sa do zadku nie Rusku, ale Rakúsku.