Malé smotanové guľôčky. Povaľujú sa vo všeličom možnom, no najväčší zástoj majú v kuchyni Blízkeho východu. Veď kto by nepoznal taký hummus či falafel, kde sú hlavnou zložkou. U nás ešte stále pomerne zabudnutý a obchádzaný cícer.

A už sa to začína. Na poliach po dedinách vidieť zhrbené postavy popri hrčatých vreciach, do ktorých hádžu zemiaky. Obďaleč sa z kôpok suchej trávy ťahá dym. Slnko hreje, no vo vzduchu už cítiť chlad. Ideálny čas povedať si niečo o údení.

Na svete existuje mnoho mýtov o jedlách: čo národ, to srdcervúca príhoda. Ako to už býva, niektoré z nich síce obsahujú nejakú tú štipku pravdy, no zväčša ide o čudné, do hrudí sa bijúce táračky. U nás v tomto smere vynikajú tie o vyprážanom syre.

Kam sa podejú žĺtky z vyfúknutých kraslíc? Ako deti sme sa vypytovali, no všetci dospeláci sa len potuteľne usmievali. Pokynuli babičke a tá ich núkala z domáceho vaječného koňaku.

Veľkú noc si celý svet pri stole uctí podávaním jahňaciny upravenej na tisíc možných spôsobov. Iba v krajine, kde sa to salašmi a ovcami len tak hemží, nie. Prečo?

Napriek gastronomickému názvu na dielach pútajú pozornosť predovšetkým jeho protagonisti. Nikoho až tak nezaujíma, čo to tí trinásti chlapi okrem chleba a vína vlastne jedia.

Od roku 2003 sa nám v gastrosvete rozmohol jeden nešvár. Zatiaľ čo bežný človek krúti hlavou a prevracia očami, ...

Bola to zmena ako hrom. A pritom taký jednoduchý nápad. Všetci obchodníci v Amerike boli na seba naštvaní, prečo naň neprišli sami.

Strašná správa otriasla celým Slovenskom. Niet azda domácnosti, v ktorej by sa nad ňou horúčkovito nepolemizovalo, ...

Iba o jednej kuchyni na svete existuje toľko vtipov, zádrapčivých historiek, drzých narážok či dokonca nevyberavých urážok.