Triešteniu opozície nevidno konca. Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, ba aj Žitňanská & Beblavý majú kus pravdy. Ako celok je však to hemženie – jeden rozkol za dva mesiace – verejnosti hlboko nezrozumiteľné.

Odkedy existuje kríza eurozóny, ešte nikdy nikto nebol tak blízko bankrotu, ako teraz Cyprus (hoci „riadene“ už zbankrotovalo Grécko, vtedy to nazvali reštrukturalizáciou dlhu).

Keď Standard & Poor´s nedávno potvrdili slovenský rating, aj inak rozumní ľudia vyhlásili, že Fico sa poučil z roka 2009, keď vyrobil svoju legendárnu sekeru. Takže aj preto, že je zodpovednejší, sa Slovensko teší akejsi základnej dôvere trhov a agentúr.

Miloš Zeman vyliečil politológov z teórií, že s priamou voľbou prezidenta sa majú upraviť aj jeho právomoci. S argumentom vyššej legitimity si začal svoj politický priestor kolíkovať sám. A to tak razantne, že komentárov či esejí o „poloprezidentskom systéme“ sú plné stránky pražskej tlače.

Na pozadí diania, ktoré sledujeme v Česku, zo škandálu slovenských vojenských služieb bolia oči, uši i hlava.

Ak si Smer tento týždeň zvolí Jaroslava Čižnára za generálneho prokurátora, Slovensko sa vráti do rokov, keď mu vládol Vladimír Mečiar. Prirovnanie kauzy Čentéša ku kauze Gaulieder, čo už mnohí urobili, totiž nie je vôbec zveličenie.

Doteraz formálne platilo, že plná zodpovednosť za prokuratúru dva roky bez riadnej hlavy (a dôsledky z toho vyplývajúce) je bratsky rozdelená medzi prezidenta a Ústavný súd. Vláda a parlament sa formálne držali mimo kauzy, aj keď niet pochybnosti, čia ruka z pozadia ťahala figúrkami.

Slávnostným galopom v prilbe a montérkach zvestoval Robert Fico národu, že zachránil východu minimálne 7-tisíc pracovných miest. Ako to už býva pri marketingových predstaveniach, pravda je predsa len zložitejšia.

Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.