Ísť dvadsiateho decembra do práce, mať prednášky na Štedrý deň alebo sa zúčastniť na dobrovoľnej brigáde posledný deň v roku, na Silvestra. To všetko bolo možné zažiť na Kube v časoch ideologickej a ateistickej horlivosti. Sviatky sa ostentatívne prehliadali a ignorovali, výsledkom boli tiché šedivé dni a chýbajúce sviatočné. Posledné decembrové týždne v roku 1980, 1983 alebo 1987 boli také fádne a nudné, tak bezfarebne rovnaké, že sa mi v spomienkach spájajú. Mnohé z tých dní som strávila sediac v školskej lavici, zatiaľ čo inde vo svete sa ľudia stretali so svojimi rodinami, rozbaľovali si darčeky a tešili sa navzájom v útulnosti svojich domovov.

V bratislavskej Galérii 19 práve prebieha výstava Art brut na Slovensku, ktorej kurátorom je Vladimír Kordoš. Je súčasťou projektu, ktorý iniciovala Liga za duševné zdravie.

Častá interpretácia nedávnych českých volieb znie, že v nich uspeli „antisystémové“ strany a prepadli tie tradičné. Najväčšmi však znepokojuje iný skrytý trend: postupujúce drobenie ústrednej moci.

Toto nie je svet, aký si po zrútení Berlínskeho múru predstavovali tí naivnejší. Vtedy to vyzeralo, že bipolárne usporiadanie sa nadobro skončilo a armády špiónov prídu o prácu. Smiešna predstava, odkazujú nám šéfovia tajných služieb z celého sveta.

Naši redakční kolegovia, Matúš Zajac a Boris Németh, získali nedávno veľké ocenenia. Matúš získal prvé miesto v súťažiach Czech Press Photo a Slovak Press Photo, Boris uspel na Slovak Press Photo. V čom vidia zmysel takýchto súťaží a aké témy ich zaujímajú?

Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.

Vo svete sa už dlho vedú diskusie o tom, ako automatizácia robí ľudských pracovníkov nadbytočnými. Súvisí medializované vyjednávanie v slovenskom Volkswagene o možnom znižovaní platov zamestnancov s odvekým maratónom ľudí proti strojom?

Seriály o zločine. Proletári televíznej zábavy odvádzajúci tú najčernejšiu prácu. Vyplniť voľný čas ľuďom, ktorí si ho nevedia vyplniť sami. Väčšina z nich zredukovala zločin na čosi, s čím sa zopár extrémne nadaných sympatických špecialistov dokáže vyrovnať za necelú hodinku. Veľa sa v nich ukazuje, aj veci, ktoré sa vlastne normálne vidieť nedajú, veľa sa rozpráva a vždy sa v nich riešia aj vzťahy. Vďaka vzťahom spoznáme postavy a obľúbime si ich, a vďaka vzťahom sa dívame, aj keď už je zločin vyriešený.

„Intuícia predchádza strategické uvažovanie,“ píše Jonathan Haidt vo svojej knihe Morálka lidské mysli (Dybbuk, Praha 2013). To, že patríme do tímov, ktoré hrajú za rôzne politické ideológie, náboženstvá... a z nich vyplývajúce morálky, je fakt. Niektoré z nich si síce v konkrétnych situáciách môžu pripísať dočasné víťazstvá, ale nie vlastníctvo pravdy pravdúcej. A ak chceme, aby ihrisko nepokryli obete, treba sa pomaly, empaticky, krôčik za krôčikom, snažiť o nastolenie aspoň minimálnej dôvery voči iným intuíciám, podvedomým pocitom, než sú tie moje – voči iným morálkam.

Profesor Rovenský dal dokopy tím piatich lekárov a jedného filozofa a spoločne pripravili publikáciu, ktorá encyklopedickým spôsobom zaznamenáva osudy českých lekárov pôsobiacich po roku 1918 na Slovensku.