Niekomu sa môže zdať neetické robiť s mŕtvym telom čokoľvek iné okrem pochovania či spopolnenia. Niekomu sa môže zdať neetické o tom čo i len písať. Zomieranie je bolestné. Tento text však nie je o zomieraní. Je o anonymných telách, ktoré už mŕtve sú a ktoré si zaslúžia hold za to, že poslúžili ľudstvu celkovo, keď už nemohli slúžiť človeku jednotlivo.

Minulý rok oslávila Univerzita Komenského 90. rokov od svojho vzniku. V tejto súvislosti sa na stránkach .týždňa rozvinula diskusia, prečo na pôde inštitúcie, ktorá by mala byť elitnou, tak často víťazí priemer. Je to v malej krajine, navyše zaťaženej desaťročiami komunizmom, nevyhnutnosť, alebo máme na to byť lepší? Aj o tom na pôde Univerzitného pastoračného centra v Bratislave diskutovali pred stovkami študentov hostia Štefana Hríba: prorektor Univerzity Komenského Peter Osuský, vysokoškolský učiteľ Ľubomír Tomáška a vysokoškolský učiteľ fyziky a redaktor .týždňa Martin Mojžiš.

V marci uplynulo desať rokov, odkedy sa značka Slovenského futbalového zväzu spája so sloganom „Spojme sa pre futbal“. Pol roka po riadnej konferencii zväzu možno povedať, že náš futbal nebol nikdy rozdelenejší.

Bývalý vojak a riaditeľ NBÚ má na svojej eštebáckej pažbe minimálne 10 zárezov. Toľko ľudí udal podľa pražských archívov za komunistického režimu.

Slovenský historik Dušan Kováč a takmer sedemdesiat jeho kolegov protestujú proti historickej deklarácii nemeckého parlamentu.

Peter Zajac kritizuje môj návrh na vyskúšanie veľkej koalície. Odpoviem trochu zoširoka, ale musím pripomenúť, že s veľkou a historickou koalíciou začal niekto iný.

Prvé vily na našom území postavili už pred vyše 1 700 rokmi. V stredoveku sa na tento typ bývania zabudlo. Skutočne prekvitať začali vily v prvej polovici 20. storočia, až kým nezačali vládnuť komunisti. Tí sa síce nasťahovali do víl, ale pre ľudí stavali paneláky. Až posledné dve desaťročia sa u nás opäť stavajú vily v pravom zmysle slova. Teda ako kvalitné a luxusné bývanie pre ľudí s dobrým vkusom a lepšími finančnými možnosťami.