Radi sa hráme. No hra nemusí byť iba výplňou času, ale aj výzvou, námahou, niekedy aj sklamaním, ktoré je však predzvesťou omnoho intenzívnejšieho víťazstva. Taký pocit som mala, keď som sa vrátila z návštevy Festivalu hier a zábavy, ktorý sa konal počas polročných prázdnin v Trnave.

Po troch rokoch náročnej rekonštrukcie sa exodus Slovenskej filharmónie skončil. Slávnostným koncertom v bratislavskej Redute sa v posledný januárový štvrtok prvý slovenský orchester vrátil do svojho domovského sídla.

Posledné dva týždne som na tomto mieste písal o opatreniach, ktoré môžu pomôcť v kríze a systémovo riešiť príčiny.

Smrť mala v poslednom čase v českej literatúre priam epidemický charakter.

Končiaci sa rok bol z hľadiska pôvodnej či preloženej literatúry plodný a zaujímavý. Z vyššie uvedených odpovedí sa črtá niekoľko zaujímavých vecí.

Štrnásteho decembra 1911 dorazili štyria muži a sedemnásť psov na snežnú pláň uprostred Antarktídy. Nazvali ju Planina kráľa Haakona VII., niekoľkokrát zmerali svoju polohu a skonštatovali, že prišli do vytúženého cieľa. Boli na južnom póle.

Píšem, aby som sa zvečnil. Takto odpovedal Tatarka na otázku J. P. Sartra, prečo si zvolil spisovateľské remeslo. Podarilo sa. Tatarka sa zvečnil nielen ako spisovateľ, ale aj ako dôležitý spoločenský mysliteľ.

Po comebackovom turné Collegia Musica sa vrátil akustickému zvuku a k Moyzesovmu kvartetu. Tentoraz však prizval na spoluprácu aj Bratislavské dychové kvinteto. Vzniklo tak Noneto, najnovší projekt Mariána Vargu.