Keď máte 78 rokov, skôr sa pozeráte na svoj život a píšete memoáre. Kanadský spevák Leonard Cohen novým albumom Old Ideas dokazuje, že je výnimkou.

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Keď sa človek prechádza uličkami popod Bratislavským hradom, nájde veľa pozoruhodných víl, ale dom, ktorý pre svoju rodinu postavil jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, si človek ani poriadne nevšimne. Jeho krása je naozaj veľmi nenápadná

Výborných zahraničných seriálov je priveľa, bez srandy, človek si preto musí vyberať. Kým sa v tom naučí chodiť a prísľub potenciálnej kvality bezpečne identifikuje cez televíznu stanicu, ktorá ho produkuje, prípadne cez mená tvorcov, je takýto divák odkázaný na vonkajšie zdroje. Komu sa zdajú špecializované stránky plné insiderských komentárov príliš fanúšikovské a mediálny šum, čo urobila ktorá herečka, príliš bulvárny, ten môže siahnuť po seriáloch posvätených autoritami.

Sú minimálne dva dôvody, prečo v januári 2012 písať o írskej pesničkárke Gemme Hayes: minulý rok vydala pozoruhodný album a tento rok vystúpi na festivale Bažant Pohoda.

Iowa je štát, ktorý začína každé americké prezidentské primárky. Tu sa ukáže prvý víťaz tohto dlhodobého volebného procesu, na konci ktorého je nominačný zjazd, kde strana vyberie svojho kandidáta do boja o Biely dom. Prvým víťazom v roku 2012 je Mitt Romney.

Nikdy bych nevěřil, že se opět vrátí. Oni, místodržitelé nehybné moci, historičtí deterministé a budovatelé z povolání, kteří nás už kdysi v jiném světě tolik natrápili. „Budují novou identitu a pašují dějinami své kolektivní já, vtlačují se do ní, ztotožňují ji s tím, co už mají – status quo – a tvrdí tautologicky, co nejsme my, to neexistuje, ba co hůř, ani být nesmí a nebude.“ Takhle to o nich kdysi napsal nedávno zesnulý básník a můj dávný mentor, učitel a kolega, Jiří Gruša.

Bratislavské sídliská ako produkty komunistického staviteľstva kritizujeme už dostatočne dlho a húževnato. Lenže niektoré dnes, paradoxne, ponúkajú prekvapivo dobrú kvalitu života.

Slovenské dejiny majú zmysel pre iróniu. Základné politické reálie sa nemenia, alebo menia len minimálne, ale roly sa dokážu prekvapivo vystriedať.

Na začiatku roka nebolo jasné, že padne naša vláda, že skončí Kaddáfí, Mubarak aj Bin Ládin, ani že euro bude čeliť zániku. Ale to všetko bolo naprogramované v rozhodnutiach z minulosti.