Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

Slávime výročie Novembra ’89, ale sám November ’89 akoby sa vytrácal: stačí pohľad na slovenskú vládu, na výsledky volieb v Česku, na proruskosť maďarského premiéra. Ako dopadne náš príbeh? .pod lampou sa zhovárame s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, ktorí pri Novembri ’89 priamo boli.

S Róbertom Ondrejcsákom sme sa stretli, keď bol krátko na Slovensku. Inak trávi väčšinu času v britskej, respektíve európskej realite. O to inšpiratívnejšie odpovedal na otázky o hrozbách, ktorým čelí Slovensko, a o to zaujímavejšie sú jeho námety na riešenia.

Britský historik Timothy G. Ash je autorom slávneho bonmotu, podľa ktorého v Poľsku trvala revolúcia desať rokov, v Maďarsku desať mesiacov, v NDR desať týždňov a v Československu desať dní.

Pád komunizmu neznamenal definitívne víťazstvo demokracie. Svedčia o tom každodenné správy aj výsledky volieb – nielen na Slovensku, ale v celom bývalom východnom bloku. Situáciu v Poľsku zhodnotil v rozhovore poľský novinár a publicista Aleksander Kaczorowski.

Ficova vláda je vláda individuálnych zlyhaní. Čo je podstatné na kriedovej revolúcií? Eštok nedoplatil na náš právny systém, ale na vlastnú aroganciu a naivitu.

36 rokov je doba, ktorá už dovoľuje istú bilanciu. Vystriedalo sa už dostatok vlád aj opozícií, reforiem aj ich napodobenín, korupcíí aj protestov proti nim, vrážd aj námestí proti nim, aby sme mohli povedať, kto sme.

No predsa ideály Novembra 1989! Čo zostalo z Havlovho „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“? No predsa ideál! Ideál za horizontom „tu a teraz“, ale aj „vtedy a tam“ alebo „niekedy a niekde“. Zdá sa vám to málo? Mne nie.

Ako som sľúbil, vraciame sa k téme naznačenej na konci úvahy v minulom čísle .týždňa o neusporiadanom dedičstve revolúcií. Viackrát som sa vyjadroval v zmysle, že komunizmus sme po roku 1989 vybavili príliš rýchlo a ľahko ako uzavretú kapitolu dejín. Možno to nie je celkom presné.

Prečo Západ exploduje od zlosti, keď sa Izrael bráni proti terorizmu, no väčšinou mlčal pri Asadovom masovom vraždení v Sýrii, popravách disidentov v Iráne, systematickom útlaku v Saudskej Arábii či teokratickej tyranii v Afganistane?