Dňa 1. apríla 1929 sa v Brne v rodine muzikológa a neskoršieho rektora brnianskej JAMU Ludvíka Kunderu narodil syn Milan. Dnes patrí táto najtajomnejšia postava českej kultúry, ktorej nové knihy už dlho v materinskom jazyku nevychádzajú, k najslávnejším európskym románopiscom.
Jedno našim politikom nemožno uprieť. To, že sú úprimní. Konkrétne vtedy, keď na seba kydajú. Vtedy hovoria rovno od srdca, hovoria to, čo si naozaj myslia, nepretvarujú sa, sú autentickí.
Počúvam televíziu jedným uchom. Počúvam, ale nedívam sa. Mám inú robotu. A počujem, že parlamentná opozícia chce odvolať ministra koalície. Počujem ako zástupca opozície uvádza dôvody odvolania.
To, že história nepozná keby, je stará pravda. Uvažovať nad tým, či niektoré udalosti nemohli mať za istých okolností iný priebeh, však nie je nič kacírske.
Národný domZavolali mi nedávno z Martina, či by som na festivale Dotyky a spojenia nemoderoval záverečnú diskusiu. Boli to milí ľudia, súhlasil som. A začal sa neuveriteľný príbeh.
Dívam sa z okna a nebo temnie. Čierne mraky. Blíži sa búrka. Takto to vyzeralo pred štyridsiatimi rokmi, keď sa blíži 21. august 1968. Zlomový dátum v živote mojej generácie. Odvtedy už bolo všetko pred augustom a po auguste. Tak ako pre našich rodičov pred februárom a po februári.
Stručný a jasný odkaz tohto znenia zanechali na železnom zásobníku na vodu zúfalí záhradkári z chatkovej kolónie na okraji Jelšavy. Nepomohlo. Zlodeji asi nevedia čítať.