Tí s lepšou pamäťou si možno spomenú: v októbri 2007 sme článok o roku 2006 v slovenskej literatúre ozdobili nadpisom „Slabšia sezóna“. Rok 2007, ktorý v súvislosti s udeľovaním najprestížnejšej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera hodnotíme teraz, už nebol slabší, ale vyslovene chudobný.

Ak by ste sa ráno postavili na niektorý zo siedmich mostov cez Ipeľ na slovensko-maďarskej hranici, ktoré tu ostali z pôvodných štyridsiatich siedmich, do večera sa tankov nedočkáte. Z juhu, ale ani zo severu. Zato sa dozviete, čo si miestni úprimne myslia o niektorých politikoch.

Dosť sa teraz píše o dievčatách, ktoré idú po bohatých mužoch. Volajú ich zlatokopky. A zdá sa, že sa netešia všeobecnej úcte. Naopak. Hovorí sa o nich s trochou opovrhnutia. Ako keby zlatokopectvo bolo niečo nemorálne, alebo aspoň čosi, čo sa robiť nepatrí. Podľa týchto predstáv by mladé dievča malo čakať, kým sa zoznámi s mládencom primeraného veku a potom sa do neho bezhlavo zaľúbiť.

Ten štadión s oblúkovou strechou bol pre nás, chlapcov „z Bystrici“, skutočnou dominantou mesta. Keď do neho v slnečné nedeľné ráno 7. septembra takmer po tridsiatich rokoch vstupujem, novinársky odstup si nedokážem zachovať. Veď je to skoro ako návrat do detstva...

V

Čo znamená jeden rok v

Richard Müller a

Okrem socializmu s

Peter Smolík bol v

Maliar maľuje krajinu. Nanáša na plátno vrstvy farieb a snaží sa nimi vyvolať rovnaké alebo podobné optické vnemy, aké máme pri pohľade na skutočnú krajinu. Naozajstné farby prírody sú tu imitované niečím umelým, ale to umelé je často prírodného pôvodu. Vitajte v kolobehu farieb v prírode a umení.