Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia.

Lukáš Krivošík komentuje pripravovanú snahu EÚ, aby jej členské štáty povinne zabezpečili mladým ľuďom zamestnanie.

Slovo vlastenec znie čudno, tak staromilsky a aj trošku podozrivo. Dlho sme slovo vlastenectvo počúvali v spojení so slovom "socialistické", takže sa nám, odchovancom socialistického školstva dokonale zhnusilo. Potom prišli vlastenci slotovského typu -- a bolo to hádam ešte horšie.

Všetci spoloční priatelia hovorili: "S Václavom je zle." Tak zle to s ním bolo, že dnes zomrel. A všetko sa zmenilo. Václav je v nebi s Magorom.

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

Český prezident však poslal odkaz aj na Slovensko. Nie homosexuálom, ale našim politikom a liberálom.

Pavlovi Dobšinskému sa na Slovensku rodí nový konkurent. Predseda HZDS Vladimír Mečiar má čoraz väčší problém zaujať niekoho mimo zmenšujúceho sa jadra svojich skalných voličov.

Milí priatelia, veľa sa hovorí o úlohe muža v spoločnosti, v rodine, v komunite, v práci. Prisudzujú sa mu rôzne roly, ktoré by mal zvládať. Zaznieva však aj kritický a varovný hlas, ktorý poukazuje na to, že muži západnej civilizácie sú čoraz menej mužní. Nie sú zženštilí, iba nemužní. Niektorí dokonca čúrajú posediačky! Namieste je otázka, čo robí muža mužom? Mohli by sme o tom filozofovať donekonečna a správnych odpovedí by pravdepodobne bolo niekoľko desiatok.

Poslední tatovo čerstvě napsané Poslední slovo Zdráv buď, ó králi náš vyšlo v LN 5. května 2015 jako jeho vzpomínka na Rumuny, kteří osvobozovali naši vlast.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.