Mohla by to byť otázka do vedomostného kvízu – ktorá bola najohrozenejšia krajina pri piatkovom zápase EURO 2008 medzi Chorvátskom a Tureckom?

Bodaj ich čert vzal! Takto od srdca si človek zalamentuje nad automobilmi. Pravdaže, iba vtedy, ak je momentálne chodcom. Je zaujímavé, že keď sa automobilista stane na chvíľu chodcom, mení dopravný prostriedok, auto vymieňa za vlastné nohy, ale nestráca agresivitu.

Tí s lepšou pamäťou si možno spomenú: v októbri 2007 sme článok o roku 2006 v slovenskej literatúre ozdobili nadpisom „Slabšia sezóna“. Rok 2007, ktorý v súvislosti s udeľovaním najprestížnejšej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera hodnotíme teraz, už nebol slabší, ale vyslovene chudobný.

Ak by ste sa ráno postavili na niektorý zo siedmich mostov cez Ipeľ na slovensko-maďarskej hranici, ktoré tu ostali z pôvodných štyridsiatich siedmich, do večera sa tankov nedočkáte. Z juhu, ale ani zo severu. Zato sa dozviete, čo si miestni úprimne myslia o niektorých politikoch.

Dosť sa teraz píše o dievčatách, ktoré idú po bohatých mužoch. Volajú ich zlatokopky. A zdá sa, že sa netešia všeobecnej úcte. Naopak. Hovorí sa o nich s trochou opovrhnutia. Ako keby zlatokopectvo bolo niečo nemorálne, alebo aspoň čosi, čo sa robiť nepatrí. Podľa týchto predstáv by mladé dievča malo čakať, kým sa zoznámi s mládencom primeraného veku a potom sa do neho bezhlavo zaľúbiť.

Ten štadión s oblúkovou strechou bol pre nás, chlapcov „z Bystrici“, skutočnou dominantou mesta. Keď do neho v slnečné nedeľné ráno 7. septembra takmer po tridsiatich rokoch vstupujem, novinársky odstup si nedokážem zachovať. Veď je to skoro ako návrat do detstva...

V

Čo znamená jeden rok v

Richard Müller a

Okrem socializmu s