Zákony o volebnej kampani a podmienkach výkonu volebného práva, ktoré predložilo ministerstvo vnútra a schválila vláda, potvrdzujú povesť Kaliňáka ako strelca od boku. Podobne ako verejné obstarávanie či reforma ESO – tiež z jeho dielne – aj táto legislatíva je nedorobok, polotovar, ktorej ambíciou nie je prijatie v danej podobe, ale testovanie prostredia a reakcií.

Do malátnej ospalosti na slovenskej pravici vpadli koncom mája udalosti, ktoré do tohto umierania vnášajú nový život.

To, čo stihli najzadlženejšie štáty Európy za dve dekády konjunktúry, dobieha Slovensko počas krízy. Cvalom. Dynamika rastu štátneho dlhu za posledné tri roky zaraďuje Slovensko na roveň takých „premiantov“ celej EÚ, ako sú Portugalsko, Cyprus, Slovinsko, Španielsko. Zvýšenie zadlženia takmer o 50 percent (z 35 miliárd eur v roku 2009 na 52 miliárd v roku 2012) má na svedomí predovšetkým prvá Ficova vláda, ktorá zoči-voči drastickému prepadu HDP (mínus 4,9 v roku 2009) neurobila v rozpočte žiadne korekcie – zrejme ako jediná v EÚ.

Z boja vlády s krízou sa už kľuje podobná sága, akou je voľba prokurátora. Záverečný akord jari od ministra Kažimíra, že z rozpočtu 2014 mu chýba rovná miliarda, preto už ani nerozčeril mútne vody. Zvykli sme si, že každý druhý mesiac ktosi ohlási nejaký výpadok.

Monitorovanie telefonických hovorov a kontrola elektronickej korešpondencie sú brutálne zásahy do súkromia. Z nich by sa tvorcovia americkej ústavy obracali v hroboch a svojich nasledovníkov možno prekliali. To je nadčasová premisa. Dobová – tu a teraz – však hovorí, že hystéria, ktorá sa zdvihla po odhaleniach Edwarda Snowdena, je prepiata aj pokrytecká.

To, že A. Nagy László abdikoval z postu splnomocnenca pre národnostné menšiny, je správne a jedine možné rozhodnutie Mostu-Híd. Ešte i vtedy, ak je pravda aj to, že v inkriminovanej kauze dvojjazyčnosti na železnici, ktorá vyústila do výzvy predsedníctva, aby Nagy funkciu zložil, tiež nie je Most-Híd bez masla za ušami.

Obludné právne ignorantstvo predsedníčky Ústavného súdu a list jej manžela, adresovaný jednej zo strán „živého“ sporu, premenili už aj doteraz bizarnú kauzu prokurátora na akýsi ústavno-politický surrealizmus. Taký, aký možno vidieť zrejme len na Slovensku. Za spanilou jazdou Ivetty Macejkovej sa však skrýva hlbšia kauzalita, a tá je determinantom i kliatbou slovenskej politiky. Ak nie celej verejnej sféry.

Triešteniu opozície nevidno konca. Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, ba aj Žitňanská & Beblavý majú kus pravdy. Ako celok je však to hemženie – jeden rozkol za dva mesiace – verejnosti hlboko nezrozumiteľné.

Odkedy existuje kríza eurozóny, ešte nikdy nikto nebol tak blízko bankrotu, ako teraz Cyprus (hoci „riadene“ už zbankrotovalo Grécko, vtedy to nazvali reštrukturalizáciou dlhu).

Keď Standard & Poor´s nedávno potvrdili slovenský rating, aj inak rozumní ľudia vyhlásili, že Fico sa poučil z roka 2009, keď vyrobil svoju legendárnu sekeru. Takže aj preto, že je zodpovednejší, sa Slovensko teší akejsi základnej dôvere trhov a agentúr.