Pred čím alebo zoči-voči čomu stojí Slovensko v treťom desaťročí slobody a v závere druhého desaťročia samostatnosti? Viacerí kritici našich dnešných pomerov pripomínajú, že nám chýbajú veľké témy.

Do krajiny, ktorá neuznáva tú jeho, prišiel na špeciálne vízum na pozvanie Slovenskej atlantickej komisie. Uvedomuje si, že obraz Kosova na Slovensku nie je práve najlepší. Kosovský liberálny intelektuál, novinár a majiteľ mediálneho impéria Koha Veton Surroi.

Na fotografii, ktorá vznikla pred pár mesiacmi, je tvár starej ženy s hrubými okuliarmi, ktorá má v ústach cigaretu. Napriek hlbokým vráskam vidno na tých fotkách vitálnu ženu.

Býval to strašne zvláštny pocit. Obrovské, plné haly, možno aj stotisíce ľudí, z ktorých väčšina mala dôvod byť na nás Čechov nahnevaná. Zrazy sudetských Nemcov mali ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi v sebe obrovské množstvo energie, ktorá bola živená niečím, čo by sa dalo charakterizovať slovom odplata.

„Ak sa človek pre niečo rozhodne a je odhodlaný robiť dobro, tak si spôsob vždy nájde.“  Alebo: „Iba zapamätanie si historických udalostí nestačí. Mali by sme sa väčšmi sústrediť na pozitívne stránky histórie a učiť sa z nej láskavosti, láske, poctivosti, mravnosti a vzájomnej pomoci a súcitu.“ Pomerne ľahko sa to vysloví, veľmi ťažko je krásnym slovám dostáť. Sir Nicholas Winton ich povedal aj naplnil.

Pohoda síce ponúka pestrú zmes lákadiel, no kvalitná hudba jej vdychuje podstatu, na ktorej buduje svoje čaro párdňového úniku od každodennosti. Objavovanie nových umelcov, zábava s priateľmi a nasledujúce tri trojice definujú moju tohtoročnú Pohodu.

Ukulele, nenápadný nástroj, ktorý takmer upadol do zabudnutia, zažíva v posledných rokoch veľkú renesanciu. Nielenže sa dnes predáva po tisíckach, ale výrazne ho počuť aj v súčasnej populárnej hudbe.

Lucia Piussi, textárka a speváčka Živých kvetov, napísala román a spôsobila ním celkom slušný rozruch. Je to román ostrý, priamy, je to kniha – akcia.