Je krásne zimné doobedie. Čerstvý otec s batoľaťom v kočíku sa prechádza po cintoríne, pardon, teraz už mestskom parku, a čo nevidí. Dôchodcovia, čo sa tu v júni vrhali na kvitnúce lipy, teraz pomaly visia z nejakého kra s malými oranžovými plodmi. Zbierajú rakytník.

Sedíte si v Tokiu v reštaurácii, vediete duchaplnú konverzáciu so spolustolovníkmi, keď tu zrazu všetci Európania zamrznú, na niektoré čelá vyskočí pot. Až teraz totiž hostiteľ prezradil, kde sa nachádzame a čo sa bude podávať. Čaká nás ryba fugu.

Niekde sa mu hovorí studené, studenia, inde studenô či chladené. Všetci ho pripravujú približne rovnako a podávajú s octom a najemno nakrájanou cibuľkou. Výdatný vývar z bravčových zvyškov, ktoré väčšina Slovenska pozná pod menom huspenina.

Málokto ju dnes pozná a pestuje ju. Nieto ešte, aby z nej robil džemy a želé. Keď vyslovíme jej meno, podaktorí si myslia, že ide o akúsi obrodeneckú nadávku. Pritom mišpuľa bola kedysi v Európe jedno z najrozšírenejších a najváženejších ovocí.

Vo Francúzsku existuje obrovské množstvo jedál, ktorým udáva tón víno. Hojne sa ním podlieva, maceruje a nakoniec sa k jedlu popíja. Rovnako je to aj v našich zemepisných šírkach. No k vínu sa prikmotril aj iný nápoj. V monarchii si svoje začalo diktovať pivo.

Je nedeľa a celým domom sa rozpína tá lepkavá sladkoslaná vôňa slepačej polievky. Ak ju niekedy vystriedal hovädzí vývar, určite sa ako druhé podávalo pečené kurča s plnkou.

Je bucľatá, s riadnym čírom listov, čím pripomína cviklu, len je bledá a má smotanovú dužinu. Česi ju volajú tuřín, Angličania turnip a my kvaka.

Nekompromisne rozdeľuje našu gastrospoločnosť. Kuchári naň pozerajú cez prsty, gurmánom a foodistom nestojí ani za to. No medzi pospolitým ľuďom existujú aj nadšenci, čo ho konzumujú vo veľkom a s elánom.

Považuje sa za predchodcu zmrzliny, ibaže sa nerobí zo smotany, dokonca do nej nepatrí ani vajíčko. Je to len postrúhaný ovocný ľad, no chutí absolútne božsky. Volá sa sorbet.

Tvrdoš, bučák, penc, pelzman, pencurák, ale aj kozák, kozar, dokonca zapach či bukovec. Tak sa hovorí tomu šialenému pokladu, ktorý sa do lesa vyberajú za svitania hľadať celé rodiny. Iní mu hovoria hríb, grib, pravák, smrekáč či dubák.