Blíži sa obdobie chrípok. Už teraz je ľahké predstaviť si tie rady uzimených ľudí, ktorí si v lekárňach pýtajú niečo na túto pliagu. Málokto však vie, že za hlavnou zložkou liekov proti chrípke stojí jedno exotické korenie. Voláme ho badián.

Svoje miesto si nekompromisne vydobyl medzi orieškami a túli sa k nim, aby nikto náhodou nepoukázal na jeho citlivé miesto, za ktoré sa hanbí. Arašid totiž nie je orech, ale obyčajná strukovina.

Malé drapľavé čudo, no vie priniesť toľko potešenia: malú radosť uprostred dňa, chrumkavý čas pre seba pri káve či čaji. Stačí zahryznúť a vychutnať si sypkú a drobivú radosť, akú dávala miliónom v celej ľudskej histórii. Sušienka.

Ak ste si v hlavnom meste Vietnamu nedali túto miestnu špecialitu, vraj sa vaša návšteva neráta a musíte prísť ešte raz. Pokiaľ ju však ochutnáte, môžete si byť istí, že sa kvôli tej chuti do Hanoja vrátite aj tak. Bún chá (bun-čá).

Každý ho máme v kuchyni. Stojí si tam v plastovej či sklenej fľaši a čaká, čo sa stane – či skončí na panvici alebo v šaláte. Bez neho si žiadny kuchár svoj kulinársky život nevie ani predstaviť. Olej je pre kuchyňu, skrátka, esenciálny.

Prvýkrát ho na sviatky doniesla do rodiny naša teta Marta. Dnes ho už vidieť pred Vianocami takmer v každom supermarkete. Globalizácia ním útočí aj na to najposvätnejšie – na naše tradičné vianočné koláče. A poriadne zákerne: talianske panettone.

Je krásne zimné doobedie. Čerstvý otec s batoľaťom v kočíku sa prechádza po cintoríne, pardon, teraz už mestskom parku, a čo nevidí. Dôchodcovia, čo sa tu v júni vrhali na kvitnúce lipy, teraz pomaly visia z nejakého kra s malými oranžovými plodmi. Zbierajú rakytník.

Sedíte si v Tokiu v reštaurácii, vediete duchaplnú konverzáciu so spolustolovníkmi, keď tu zrazu všetci Európania zamrznú, na niektoré čelá vyskočí pot. Až teraz totiž hostiteľ prezradil, kde sa nachádzame a čo sa bude podávať. Čaká nás ryba fugu.

Niekde sa mu hovorí studené, studenia, inde studenô či chladené. Všetci ho pripravujú približne rovnako a podávajú s octom a najemno nakrájanou cibuľkou. Výdatný vývar z bravčových zvyškov, ktoré väčšina Slovenska pozná pod menom huspenina.

Málokto ju dnes pozná a pestuje ju. Nieto ešte, aby z nej robil džemy a želé. Keď vyslovíme jej meno, podaktorí si myslia, že ide o akúsi obrodeneckú nadávku. Pritom mišpuľa bola kedysi v Európe jedno z najrozšírenejších a najváženejších ovocí.