Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.

Z rôznych hitparád podnikateľského prostredia, investícií či korupcie sa nemusí vždy padať na zadok. Niekedy sú výskumy postavené na príliš „mäkkých“ dátach, inokedy z nich trčí subjektivizmus hodnotiacich, porovnávanie neporovnateľného a často si aj vzájomne protirečia.

Defraudácie majetkov, o ktorých hovorí „tajná“ správa bývalého zástupcu riaditeľa VOS, predstavujú vojenské spravodajské služby ako ďalší kamienok v mozaike štátnych inštitúcií, ktorých rozklad prebieha priamo pred očami.

Príbeh vlády Fico II v rozhodujúcej miere ovplyvní, či sa sociálny pokoj aj pri obmedzených zdrojoch na rozdávanie udrží. Je isté, že čo sa spoločenských turbulencií týka, Slovensko prechádza krízou ako jedna z najpokojnejších krajín v Európe.

Rozpoltenie Slobody a solidarity sprevádza široký mediálnoanalytický konsenzus, že „SaS sa rozpadla kvôli predsedovi“ . V rôznych verbálnych prešmyčkách sa tento motív recykluje, pričom ho dopĺňajú politologické prognózy typu „musel by sa stať zázrak, aby sa Sulík pri svojej neústupčivosti vrátil v roku 2016“.

Václav Klaus vyryl do českej politiky a spoločnosti stopu, porovnateľnú s jeho predchodcom. Aj keď planetárnej známosti a prestíži Václava Havla sa nepriblížil, jeho presah mimo Česka bol podstatne dlhší, než je bežné u hláv malých štátov.

Organizátori mesta kultúry vyjadrili nevôľu nad tým, že neprajníkmi „umelo živené“ škandály prekryli posolstvo, „to dobré a pekné“, čo slávnostné otvorenie EHMK prinieslo.

Slovensko začína ďalší z radu krízových rokov, ktorých jedinou istotou je neistota. To ešte neznamená, že dianie za hranicami ovplyvní domáce udalosti viac než skutky tunajších politikov. Ale môže.

Rozhodnutie prezidenta, nevymenovať Jozefa Čentéša, je míľovým krokom na ceste Smeru k úplnému ovládnutiu štátu. Ak nerátame Janu Dubovcovú na pozícii s mušou mocenskou váhou, tak Smer už buď „osobne“ kontroluje, alebo má pod vplyvom všetky kľúčové inštitúcie, cez ktoré sa distribuujú peniaze a moc v republike.