Miloš Zeman vyliečil politológov z teórií, že s priamou voľbou prezidenta sa majú upraviť aj jeho právomoci. S argumentom vyššej legitimity si začal svoj politický priestor kolíkovať sám. A to tak razantne, že komentárov či esejí o „poloprezidentskom systéme“ sú plné stránky pražskej tlače.

Na pozadí diania, ktoré sledujeme v Česku, zo škandálu slovenských vojenských služieb bolia oči, uši i hlava.

Ak si Smer tento týždeň zvolí Jaroslava Čižnára za generálneho prokurátora, Slovensko sa vráti do rokov, keď mu vládol Vladimír Mečiar. Prirovnanie kauzy Čentéša ku kauze Gaulieder, čo už mnohí urobili, totiž nie je vôbec zveličenie.

Doteraz formálne platilo, že plná zodpovednosť za prokuratúru dva roky bez riadnej hlavy (a dôsledky z toho vyplývajúce) je bratsky rozdelená medzi prezidenta a Ústavný súd. Vláda a parlament sa formálne držali mimo kauzy, aj keď niet pochybnosti, čia ruka z pozadia ťahala figúrkami.

Slávnostným galopom v prilbe a montérkach zvestoval Robert Fico národu, že zachránil východu minimálne 7-tisíc pracovných miest. Ako to už býva pri marketingových predstaveniach, pravda je predsa len zložitejšia.

Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.

Z rôznych hitparád podnikateľského prostredia, investícií či korupcie sa nemusí vždy padať na zadok. Niekedy sú výskumy postavené na príliš „mäkkých“ dátach, inokedy z nich trčí subjektivizmus hodnotiacich, porovnávanie neporovnateľného a často si aj vzájomne protirečia.

Defraudácie majetkov, o ktorých hovorí „tajná“ správa bývalého zástupcu riaditeľa VOS, predstavujú vojenské spravodajské služby ako ďalší kamienok v mozaike štátnych inštitúcií, ktorých rozklad prebieha priamo pred očami.

Príbeh vlády Fico II v rozhodujúcej miere ovplyvní, či sa sociálny pokoj aj pri obmedzených zdrojoch na rozdávanie udrží. Je isté, že čo sa spoločenských turbulencií týka, Slovensko prechádza krízou ako jedna z najpokojnejších krajín v Európe.