Jeden z najdramatickejších konfliktov v histórii eurosummitov sa strhol o rozpočtovú perspektívu 2014 až 2020. Suma, o ktorú sa v Bruseli reálne „hralo“, bola pritom porovnateľná, respektíve len o málo vyššia, ako posledná tranža „záchranného úveru“ Grécku (44 miliárd eur). O tej sa rozhodovalo, zhodou okolností, tiež posledný novembrový týždeň.

Návrh rozpočtu vlády Smeru plne potvrdzuje najhoršie obavy, ktoré vzbudil už prvý balík „ozdravných opatrení“. Teda, že celé „šetrenie“, ktoré je reálne a vstúpi do života, sa odohrá na príjmovej strane. A opatrenia na výdavkovej strane, ktoré mali podľa Kažimíra tvoriť tretinu „konsolidácie“, zostanú (pre upokojenie Bruselu) ako akási „pohotovostná záloha“ pekne na papieri.

Keď sa povie Daniel Lipšic, vybaví sa obraz politika, v ktorého kariére stále prevažujú klady nad zápormi. To je na Slovensku veľká vzácnosť. Žiaľ, radikálny krok, ku ktorému sa nedávno odhodlal ? založenie vlastnej strany ? ho môže tejto výnimočnosti ľahko zbaviť.

Prvý, ale nie hlavný dôvod, prečo byť skeptický k „najzásadnejšej reforme štátu po r. 1989“ (Robert Fico) je, že – s odpustením za klišé – ani čert sa nevyhýba svätenej vode tak, ako predseda slovenskej vlády výrazu „reforma“. Až v súvislosti s projektom ESO, ktorý ohlasuje minister vnútra, premiér objavil slovo reforma. Pozoruhodné.

So superlatívmi sa nemá preháňať, ale „ozdravný plán“ druhej Ficovej vlády je raritný i v našej bláznivej Európe. Pokiaľ sa z toho, čo sa vynára, realizuje len polovica, čaká nás dramatická a ekonomicky extrémne škodlivá konsolidácia. A to napriek skromnému cieľu: 1,5 miliardy „úspor“. Dôvod? Táto rozpočtová korekcia je hlboko pod priemerom toho, čo sa dnes v Európe deje.

Prominentný politik, chytený s úplatkom v škatuli od obuvi, je obraz až neskutočný. Čudesné špecifikum prípadu Rath – zadržanie takpovediac „s krvavými rukami“ – je zrejme pridaná hodnota jeho osoby.

O tom, že Pál Schmitt je plagiátor, ktorý prišiel k doktorskému titulu krádežou duševného vlastníctva, niet pochýb od 10. januára. V ten deň priniesol portál hvg.hu prvú analýzu jeho „práce“, ďalšie príspevky už len spresňovali mieru plagiátu až na konečných 213 opísaných strán z celkových 225, čím už len zvyšovali neznesiteľnú trápnosť situácie. A to nielen pre prezidenta, ale aj pre ústavnú väčšinu Fideszu, a najmä pre Maďarskú republiku.

„Veľký“ doktorát z filozofie predsedu KDH je ďalší z množstva titulových škandálov, ktoré pravidelne explodujú (už aj) na Slovensku. Skutočnosť, že v epicentre stoja – z podstaty mediálneho záujmu – politici, doteraz odkláňala pozornosť od systémových príznakov k osobám hriešnikov. S Jánom Figeľom zrejme dôjde k posunu, ale na zmenu je neskoro.

Návrh rozpočtu na rok 2013 potvrdzuje a umocňuje základné podozrenie, ktoré visí v povetrí od nástupu vlády a už tu bolo vyslovené: Fico & Kažimír chcú celú „konsolidáciu“ verejných financií urobiť na príjmovej strane. Tie úvodzovky na „konsolidácii“ sú úplne namieste. Obsahom tohto výrazu je stabilizácia dlhodobého rastu dlhov, čo vládny návrh nie je ani omylom.

Napriek urputnému odporu opozície Robert Fico presadil, čo si dávno zaumienil: Novela o sociálnom poistení je najškodlivejší ekonomický zákon, aký slovenskí politici za 20 rokov demokracie prijali.