Orálna história (alebo oral history) je dnes už taký frekventovaný pojem, až sa z neho stáva floskula s vyprázdneným obsahom. Je to trochu móda a trochu zaklínadlo, ale za to samotná orálna história nemôže.

Zdalo sa, že po Harmonii Cælestis (a jej Opravenom vydaní), Pomocných slovesách srdca, Žiadnom umení či Jednej žene nás Péter Esterházy už nemôže prekvapiť. Môže. Prekvapil.

Román Michaila Bulgakova Biela garda akoby predpovedal historický osud Kyjeva. Je to nespravodlivé, ale toto mesto opäť patrí Moskve.

Nemecký súd SR nepodržal Päť rokov sa ťahajúce súdne spory, ku ktorým viedol zákaz vytvárať zisk v zdravotných poisťovniach počas prvej vlády Roberta Fica, majú za sebou ďalšie dejstvo. Nemecký Najvyšší spolkový súd nevyhovel mimoriadnemu opravnému prostriedku, podanému právnymi zástupcami Slovenska.

Tento rok si pripomíname tridsať rokov od smrti maďarsko-britského spisovateľa Arthura Koestlera, popri Orwellovi najdôležitejšieho kritika komunizmu na Západe.

Osem mladých ľudí, päť Čechov, dvaja Poliaci a jeden Slovák sa na štyri mesiace vybrali do Južnej Ameriky, aby v dvoch trabantoch, v poľskom „maluchu“ a na motorke Jawa prešli naprieč kontinentom zo severu na juh. Počas tých 21 124 kilometrov zažili výnimočné veci.

Veci, ktoré nás nezaujímajú, hoci ich je asi viac ako tých druhých, zaujímavých, sú nezaujímavé len dovtedy, kým sú samy. Taká ropná plošina napríklad. Sama osebe možno disponuje nejakou oceľovou charizmou, aj dizajnová môže byť, ale kým je sama za seba, sotva zaujme. A podobne je to s väčšinou vecí, čo nás nezaujímajú. Umelecké diela napríklad. Taká Mona Líza, ak ma zhodou okolností práve ona nezaujíma, tak sa s tým nedá veľmi čo robiť.